Banskobystrický samosprávny kraj vyčíslil dopady vládnych opatrení na svoj rozpočet v tomto a budúcom roku na viac ako 32 miliónov eur. V tejto sume sú zahrnuté len náklady súvisiace s odsúhlasenými odmenami a zvyšovaním platov zamestnancov krajom zriadených organizácií a odhad dopadu rodinného balíčka na vývoj daňových príjmov.

Spolu s rastúcimi cenami energií však zrejme pôjde o sumu vyššiu rádovo v miliónoch. BBSK preto vyzýva na seriózne rokovania samospráv a vlády o krízovom pláne.

Rodinný balíček, ktorý ukrojí z predpokladaných daňových príjmov BBSK v tomto a budúcom roku asi 21 miliónov eur i 500-eurové odmeny a zvýšenie platov zamestnancov v školstve, sociálnych službách a kultúre, ktoré župa vyčíslila na približne 11 miliónov eur. Dopady vládnych opatrení na rozpočet Banskobystrického samosprávneho kraja do konca tohto a v budúcom roku predstavujú asi 32 miliónov eur a to v nich nie je zahrnuté skokové zvýšenie cien energií o stovky percent.

Na utorkovej tlačovej konferencii o vývoji situácie i pripravovaných úsporných opatreniach informovali župan Ján Lunter a riaditeľ Úradu BBSK Matúš Hollý, za účasti oboch podpredsedov BBSK Ondreja Luntera a Romana Malatinca.

Zľava Roman Malatinec, Ondrej Lunter, Ján Lunter a Matúš Hollý

„Vláda na jednej strane ukrojí cez rodinný balíček z našich predpokladaných daňových príjmov a na druhej strane ešte zvýši naše náklady doposiaľ ničím nekompenzovaným zvyšovaním platov zamestnancov v krajom zriadených organizáciách. Naviac, nikto s nami nehovorí o tom, ako sa postaviť k obrovskej energetickej kríze, akej ešte nikto v histórii našej krajiny nečelil. Áno, medziročne naše daňové príjmy v absolútnych číslach mierne porastú, ale ani náhodou to neznamená, že kraj bude mať vo finále viac peňazí,“

hovorí župan Ján Lunter.

Ján Lunter

Predseda BBSK zároveň vyzval premiéra a vládu na seriózne rokovania o krízovom pláne – táto situácia sa totiž týka všetkých samospráv.

„Do 15. októbra musí vláda podľa zákona poslať do parlamentu návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy. Takže zostáva nejakých 6 týždňov. Asi netreba nikoho presviedčať, aká je mimoriadna situácia. Teraz je určite čas, aby pán premiér takéto seriózne rokovania o krízovom pláne rozbehol a viedol. Nestačí nás odkázať na ministerstvo financií. Máme o čom hovoriť – o kompenzáciách za to, o čo sme prišli, a o kompetenciách, ktoré vykonávame a má k nim patriť aj adekvátne financovanie,“

dodal župan Lunter.

Zľava Ján Lunter a Matúš Hollý

S výzvou vláde sa stotožnil aj predseda SK8 Jozef Viskupič, ktorý prisľúbil spoločný postup z úrovne samosprávnych krajov, v stredu sa spolu s podpredsedom BBSK Ondrejom Lunterom tiež zúčastnia rokovania predsedníctva ZMOS, ktoré vyzvú na spoločný postup.

Okrem toho župa pristupuje aj k okamžitým opatreniam, ktorými chce znížiť energetickú náročnosť Úradu BBSK a zriadených organizácií. Cieľom je podľa župana ušetriť 15 % nákladov na energie. Rovnako BBSK pracuje aj na dlhodobých opatreniach, ktoré majú viesť k výraznejším úsporám.

Desať okamžitých opatrení

1. Zníženie teploty vykurovania o 1-2 stupne
2. Skrátenie času kúrenia naplno a predĺženie času temperovania
3. Modernizácia osvetlenia a výmena žiaroviek za úsporné
4. Vypnutie vonkajšieho nočného osvetlenia budovy Úradu BBSK
5. Zníženie počtu hodín, počas ktorých sa na úrade svieti
6. Na vybraných miestach, kde sa často svieti, ale pohyb ľudí nie je tak frekventovaný, inštalovanie pohybových senzorov
7. Vypínanie počítačov namiesto stand-by režimu
8. Vypínanie tlačiarní mimo pracovného času a cez víkendy
9. Vypínanie prístrojov na ohrev a chladenie vody mimo pracovného času a cez víkendy
10. Prijatie odporúčaní/smernice pre individuálne správanie zamestnancov s cieľom znížiť spotrebu energií

Dlhodobejšie riešenia (v rôznom stupni rozpracovania)

• Príprava projektu „Energetický manažment BBSK“
• Zvýšenie energetickej sebestačnosti inštalovaním fotovoltických a fototermických panelov na strechách objektov vo vlastníctve BBSK
• Alternatívna zmena palivovej základne pre vykurovanie a prípravu teplej vody s potenciálom zníženia spotreby zemného plynu z viac ako 51 GWh na necelých 24 GWh napojením sa na centrálne zdroje tepla
• Využívanie Komplexného informačného systému na správu nehnuteľného majetku (KIS), ktorý by poskytoval benchmark jednotlivých zariadení a umožňoval objektívnejšie (nielen energetické) hodnotenie efektívnosti použitia verejných finančných prostriedkov na poskytnutú službu

Úrad BBSK