V roku 1962 vytvoril švédsky obalový dizajnér Sten Gustaf  Thulin prvé plastové nákupné tašky a výrazne tak zasiahol aj do životného prostredia. V roku 2010 každý Európan použil priemerne 198 jednorazových plastových tašiek tzv. „igelitiek“.

Zatoč s odpadom

Bežný Slovák však použil o 2,3 – krát viac „igelitiek“ ako priemerný Európan, až 466 kusov za rok. O dôsledkoch používania jednorazových tašiek, ale aj o spôsoboch ako ich nahradiť informuje verejnosť posledná výzva z kampane Zatoč s odpadom Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) so sídlom v Banskej Bystrici.

Ročne uvedú obchodné prevádzky do obehu približne 100 miliárd igelitových tašiek, väčšina z nich sa však použije iba raz na približne 20 minút. V prírode sa potom rozkladajú desiatky aj stovky rokov, no nikdy nezmiznú úplne. V podobe mikroplastov sa postupne hromadia v životnom prostredí, v telách živočíchov, a teda aj nás, ľudí.

Jedným z krokov v boji proti plastovým igelitkám v rámci Slovenska bolo ich spoplatnenie v roku 2018, čím spotreba významne klesla. Ministerstvo životného prostredia SR uviedlo, s odvolaním sa na štatistiku Európskej komisie, že v roku 2019 to bolo priemerne už iba 14 „igelitiek“ na osobu. Ich spoplatnenie  však problém úplne nerieši a je potrebné hľadať alternatívne možnosti balenia nákupov.

Za ideálnu náhradu nemôžu byť považované ani obľúbené bavlnené tašky a to kvôli značnej uhlíkovej i vodnej stope, ktorú nadobúdajú počas pestovania a spracovania bavlny. Ukázalo sa, že riešením nie sú ani tašky z tzv. rozložiteľných (biodegradovateľných) plastov.

Výskum vedcov z univerzity v Plymouthe porovnával rozklad kompostovateľných, rozložiteľných a klasických polyetylénových  „igelitiek“ v rôznych prostrediach. Kompostovateľné „igelitky“ sú vyrobené z prírodných materiálov, ktoré sa prirodzene rozkladajú – z kukuričných a rastlinných škrobov a organických olejov.

V mori sa rozložia za 3 mesiace. Vedci však ešte nedokážu odhadnúť, čo  spôsobujú látky, na ktoré sa rozložia. A taktiež je dôležité vedieť, že na výrobu kompostovateľných „igelitiek“ je potrebná poľnohospodárska pôda, dodatková energia (v podobe osiva, hnojív či pesticídov) a samozrejme ľudská práca. Rozložiteľné (biodegradovateľné) „igelitky“ sú vyrobené z umelých hmôt, ktoré by sa mali ľahko rozkladať v prírodných podmienkach.

Sú z plastových polymérov a z prísad, ktoré majú kyslý charakter a za určitý čas začnú plast rozkladať. Rozložiteľné „igelitky“ dopadli pomerne nevyhovujúco v mori aj v pôde. Po 27 mesiacoch boli stále v pôvodnom stave, len sa trhali po vložení nákupu.

Aj výsledky tohto vedeckého výskumu podporujú fakt, že najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. A preto začnime od seba, nákupom bez zbytočných plastových obalov – igelitových vreciek a tašiek. Prihláste sa do júnovej výzvy SAŽP, ktorá je poslednou zo série výziev vzdelávacej kampane Zatoč s odpadom.

Výzva: Povedzte NIE „igelitke“!

1. Pozorujte svoje bežné zvyklosti. Koľkokrát za deň by ste automaticky siahli po „igelitke“ či plastovom vrecku

2. Nahraďte čo najviac „igelitiek“ znovu použiteľnými taškami a vreckami, alebo vhodnejšími kompostovateľnými vreckami. Na výrobu 1 igelitovej tašky sa spotrebuje rovnaké množstvo ropy, ako na 115 metrov jazdy autom. Za 9 tašiek teda prejazdíme jeden celý kilometer. Vždy keď igelitku nahradíte jej alternatívou, napíšte si na papier čiarku.

3. Na konci mesiaca zrátajte ušetrené tašky a vrecká a vynásobte ich číslom 115. Koľko metrov by ste mohli prejazdiť za ušetrené igelitky?

4. Doplňte vetu: Tento mesiac som ušetril/la ……………… ks igelitových tašiek a vreciek. Predstavuje to množstvo ropy postačujúce na prejazdenie ………………..m.

Viac informácií o zapojení do aktuálnej výzvy nájdete tu: https://www.ewobox.sk/sazp/zatoc-s-odpadom/raz-a-dost. Vyhodnotenie májovej výzvy je zverejnené tu: https://www.ewobox.sk/clanok/periem-bez-chemie.

SAŽP Banská Bystrica