Fajčenie má na Slovensku dlhodobo klesajúci trend. Pred desiatimi rokmi fajčilo na Slovensku okolo 40 percent populácie, v roku 2019 to bolo 18,5 percenta.

Od roku 2013 stúpa tiež v krajine podiel nefajčiarov. V roku 2013 bolo 66,3 percenta nefajčiarov, zatiaľ čo v roku 2019 to bolo až 70,7 percenta nefajčiarov. Klesajúca miera užívania tabaku súvisí hlavne so zvýšeným povedomím o negatívnych účinkoch fajčenia. Pod pokles sa podpísalo aj zavedenie prísnejších vnútroštátnych predpisov o kontrole tabaku.

Zmena v pomere podľa pohlavia

V priebehu rokov 2013, 2016, 2019 zaznamenal ÚVZ SR zmeny v pomere fajčiarov podľa pohlavia. Vyšší podiel denných fajčiarov bol na Slovensku pozorovaný u mužov ako u žien (21,9 percenta oproti 15,2 percenta).

Pozitívnou správou je aj klesajúci počet ľudí, ktorým stačí menej ako desať kusov cigariet denne. Podiel respondentov klesol zo 63,5 percenta v roku 2013 na 56,7 percenta v roku 2019. Zároveň klesá aj počet ľudí, ktorí vyfajčia viac ako 20 kusov cigariet denne, v roku 2019 ich bolo 2,9 percenta.

Škodlivé účinky fajčenia

Hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Daša Račková pripomína:

„Už roky je známa súvislosť fajčenia vo vzťahu k škodlivým účinkom na zdravie. Vo vekovej skupine 19-65 rokov je podiel osôb s vysokým krvným tlakom najvyšší u bývalých fajčiarov (24,4 percenta), podobne ako podiel osôb s ischemickou chorobou srdca je najvyšší u bývalých fajčiarov (4,9 percenta).“

Fajčenie a iné formy konzumácie tabaku sa na celom svete považujú za jednu z hlavných príčin chorobnosti a predčasnej úmrtnosti. V dôsledku užívania tabaku na svete zomrie každý rok viac ako osem miliónov ľudí. Tabakový dym prispieva k vzniku srdcových chorôb, rakovine a rôznym iným typom chorôb. Každoročne spôsobuje približne ďalších 1,2 milióna úmrtí druhotne u pasívnych fajčiarov.

Snaha o znižovanie počtu fajčiarov

To, že fajčenie má nepriaznivý vplyv na zdravie človeka, vieme už od konca 19. storočia. V roku 1950 bol uverejnený prvý odborný článok ohľadom negatívnych dôsledkov fajčenia, spojený v súvislosti s vznikom karcinómu pľúc. Aj z toho vychádza prirodzená snaha vlád o zníženie počtu fajčiarov v mnohých krajinách.

Podľa posledného prieskumu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky spracovaného v publikácii ,,Vývoj zdravotného uvedomenia a správania sa obyvateľov Slovenskej republiky“, ktorý mapuje roky 2013 – 2016 – 2019, denná spotreba cigariet klesala. Dôležité je nielen motivovať ľudí prestať fajčiť, ale zdôrazňovať výhody nefajčenia ešte predtým, než sa človek rozhodne zapáliť si svoju prvú cigaretu.

,,Tak ako aktívne, rovnako aj pasívne fajčenie škodí nášmu zdraviu. Preto motivujte a podporujte svojich blízkych k ukončeniu fajčenia. Pomôžete tým nielen sebe, ale aj všetkým vôkol nás,“

hovorí Mgr. Tatiana Zvalová z oddelenia podpory zdravia a výchovy k zdraviu RÚVZ BB.

Fajčenie u detí

Samostatnou kategóriou, ktorá pre Slovensko nie je lichotivá, je fajčenie mládeže. Podľa prieskumu WHO a tiež OECD fajčí až 17 %  mladistvých vo veku 15 až 17 rokov. Ich najčastejším dôvodom fajčenia je zapadnúť do partie a nevyčnievať. V rámci EÚ má Slovensko4. najvyššiu mieru spotreby cigariet u mladistvých.

Viac informácií o prieskumoch nájdete v publikácii OECD ,,Slovensko: Zdravotný profil krajiny 2021“ a WHO ,,The global youth tobacco survey; Prevalence of tobacco and e-cigarette use in young people”.

,,Za fajčenie detí a mládeže sme zodpovední všetci, či už výrobcovia, predajcovia tabakových výrobkov, legislatíva i prevencia štátu, ako aj rodina, škola a priatelia. Preto rozprávajme sa s nimi o negatívnych dôsledkoch fajčenia, budujme si dobré vzájomné vzťahy, spoznávajme sa navzájom, ale aj priateľov našich detí, buďme im sami príkladom a nedovoľme im začať fajčiť, prípadne pomôžme im s tým raz a navždy skončiť,“

zdôrazňuje Zvalová.