V stredu ráno, tri dni pred dovŕšením 84. narodenín, náhle zomrel čestný člen Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a predseda Združenia olympijských klubov (ZOK) SR Ivan Čierny.

Bývalý popredný atlét (majster športu), zaslúžilý tréner v atletike a dlhoročný funkcionár v armádnom športe, olympijskom hnutí, atletike i vo vodnom slalome mal za sebou viac než sedem desaťročí intenzívneho pôsobenia v športe. Ešte začiatkom tohto týždňa s pracovníkmi SOŠV telefonicky riešil prípravu májového valného zhromaždenie ZOK SR a výrobu pamätných tabúľ 26 olympijských medailistov z februárových ZOH v Pekingu.

Ivan Čierny začínal v atletike ako skokan do výšky, ale počas stredoškolského štúdia v Žiline ho profesor Ladislav Berger preorientoval na beh cez prekážky. Popri ňom sa venoval aj šprintom a skoku do diaľky, ale najlepšie výsledky dosiahol v prekážkovom šprinte na 110 m. Najlepšie roky pretekárskej kariéry prežil Ivan Čierny na Morave v Třinci, kde ako prvý Slovák zabehol 110 m cez prekážky pod 14 sekúnd (13,9 s na majstrovstvách ČSSR v Považskej Bystrici). Na vrcholnom podujatí však štartoval len raz – na ME 1962 v Belehrade.

V roku 1969 sa Ivan Čierny z Moravy vrátil na Slovensko. Vstúpil do armády a nastúpil do armádneho strediska vrcholového športu Dukla Banská Bystrica. S mestom pod Urpínom spájal svoj život dodnes a v Dukle (ASVŠ sa neskôr zmenilo na AŠK – Armádny športový klub) sa cez pozície trénera, staršieho trénera (viedol viacero reprezentantov ČSSR na čele s Júliusom Ivanom – napríklad Martina Pelacha, Jána Latochu, Jána Chebeňa, Vladimíra Jančeka, Jana Těšitela či Dušana Malovca), zástupcu veliteľa a vedúceho staršieho trénera futbalu prepracoval až do funkcie veliteľa armádneho strediska, ktorú zastával celých jedenásť rokov (1990 – 2001). Ako veliteľ AŠK sa radoval z historických olympijských medailí „svojich“ športovcov z Dukly, keď na OH 1996 v Atlante Jozef Gӧnci vystrieľal vôbec prvý olympijský kov pre samostatné Slovensko (bronzový) a Michal Martikán bilanciu výpravy prikrášlil prvým zlatom.

V rokoch 1975 – 1983 Ivan Čierny pracoval vo výkonnom výbore Československého atletického zväzu, v rokoch 1996 – 2000 bol predseda Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode (následne ho zvolili za čestného predsedu). Ako športovec sa na olympijské hry síce nedostal, ale olympizmus ho oddávna priťahoval. V roku 1993 zakladal Olympijský klub Banská Bystrica, na čele ktorého stál celých 15 rokov. V roku 2009 ho prvý raz zvolili za predsedu Združenia olympijských klubov SR.

Slovenský olympijský výbor ocenil dlhoročné zásluhy Ivana Čierneho v slovenskom športe aj olympijskom hnutí v roku 2006 prijatím za čestného člena SOV, s čím bolo spojené aj udelenie Zlatého odznaku SOV, a v roku 2007 udelením Strieborných kruhov SOV. Za celoživotné pôsobenie v duchu fair play dostal výročné ocenenie SOV za rok 2014 – Cenu Jána Popluhára. V roku 2018 mu udelili hodnosť brigádneho generála vo výslužbe.

Česť jeho pamiatke a úprimnú sústrasť pozostalým.