Futbalisti Sásovej odohrali v utorok popoludní osemfinálový duel Slovnaft cup-u (Slovenského pohára) s účastníkom najvyššej súťaže na Slovensku FK Senica. Náš piatoligista z mestskej časti Banskej Bystrice bol dôstojným súperom a prehral iba 0:3.

Na tento duel dlho Sásovania čakali. Po prihlásení sa do Slovenského pohára uplynuli takmer dva roky, pokým im niekto v tejto súťaži vystavil stopku. A to až v osemfinále, teda v šestnástke najlepších tímov Slovenska v aktuálnom ročníku.

Do Sásovej zavítala Senica, ktorá účinkuje vo Fortuna lige. Oba tímy privítalo takmer 500 divákov a to i napriek tomu, že sa hralo počas pracovného dňa s výkopom o 14.00 hodine! Funkcionári nášho tímu sa snažili o posunutie duelu na iný deň, ideálne počas reprezentačnej prestávky na sobotu, ale nepochodili.

Hneď po úvodnom výkope sa ozvali zo susedného dvora spoza plotu kotkodákajúce sliepky. Aj tie sa asi tešili z tohto veľkého okamihu. Domáci pôsobili trošku nervózne, ustráchane a aj pod týmto vplyvom inkasovali hneď v štvrtej minúte z prvej šance hostí gól. Zlú sásovskú rozohrávku dozadu vystihol legionár Sulaeman a z pravej strany šestnástky zakončoval k vzdialenejšej žrdi. Brankár Čavoj síce na loptu siahol, ale tá zapadla napokon k žrdi za čiaru a bolo 0:1. Seničania boli dominantní, usadili sa na polovici nášho tímu a naďalej hrozili. Aktívny bol najmä kapitán Jurdík, skúšal to z ľavej strany, ale skórovať mu zamedzili sásovskí obrancovia. Prikrátki však boli na jeho hlavičku v sedemnástej minúte, keď spomínaný futbalista ťažil z parádneho centra ľavačkou od Anabu, ten loptu skvele falšom naservíroval pred bránku a pristála práve na hlave kapitána Fortunaligistu – 0:2. Jurdík mohol pridať hlavou i ďalší gól v 27. minúte po centri z ľavej strany, ale triasla sa žrď Čavojovej svätyne. Postupne sa smerom dopredu osmeľovali aj domáci futbalisti, nešla im však finálna prihrávka, dobre pracovala obrana Senice. Pri rohovom kope v samom závere polčasu so šťastím ubránila situáciu v päťke, kde číhal útočník a hrajúci tréner Dubovický. Mal sa kopať druhý rohový kop, ale rozhodca Chromý nepochopiteľne odpískal koniec polčasu a ukrátil o tento druhý roh náš tím, pričom nenadstavil ani minútu navyše. Bol to smutný moment, sťažnosti hráčov Sásovej boli oprávnené.

Ani v druhom polčase sa obraz hry nemenil. Seničania si však vytvorili oveľa viac streleckých príležitostí. Dostával sa sprvu do nich najmä striedajúci Oršula. Najprv mieril spoza veľkého vápna tesne vedľa a o pár minút z ľavej strany už presne, no Čavoj loptu skvele vyrazil a ešte vytiahol parádny zákrok pri dorážke Dudu. Kapituloval napokon v 58. minúte, pretože ľavačka Anabu zatočila centrovanú loptu nepredvídateľne a tá skončila prekvapivo v sieti – 0:3. Po hodine hry sa diali veci. Hostia boli v neustálom tlaku a brankár Čavoj sa stal hviezdou zápasu. Likvidoval jednu šancu za druhou, Najprv priviedol do zúfalstva Oršulu, potom Vikriho, Jurdíka a znovu Vikriho a to dvakrát, keď nebezpečný bol najmä priamy kop tohto ´indonézkeho Messiho´ v 77. minúte. O pár sekúnd na to mala šancu konečne aj Sásová. Savič vyslal dobrý center z ľavej strany do šestnástky, kde hlavičkoval striedajúci Kobzák tesne nad brvno. Na opačnej strane sa ešte Jurdík nepresadil zoči – voči skvelému Čavojovi a bodku za stretnutím spravil domáci Marcel Turčan strieľaným centrom, ktorý sa nezmestil medzi žrde.

Sásovania si rozhodne v utorok v osemfinále Slovenského pohára neurobili hanbu. Na účastníka najvyššej súťaže síce nemali, ale zanechali na ihrisku dobrý dojem. Po stretnutí dostal najprv slovo hrajúci tréner Sásovej Andrej Dubovický:

„Pre nás to bol historický sviatok. My sme sa prvýkrát prihlásili do pohárovej súťaže. Síce sme ju hrali vyše pol druha roka, ale sme sa dostali medzi šestnásť najlepších mužstiev. Je to odmena pre všetkých, ktorý tento klub v podstate na novo pred dvoma rokmi založili. Ja som chlapcov pripravoval celý jeden týždeň na to, aby boli realisti, že Senica je úplne iný ´level´ a bude v niektorých herných činnostiach nad nami a vo všetkom nás bude prevyšovať. Nabádal som hlavne k bojovnosti a myslím si, že sme to so cťou zvládli. Možno prvý gól sme si dali polovlastný, po zlej prihrávke a takej malej domov. Druhý góĺ tiež vyplynul z takej hlúposti. Súper síce veľa šancí zahodil, ale sme to odohrali so cťou. My sme takmer všetci okrem dvoch študentov boli pred zápasom v práci. Ja som vstával o 03.13 hodine, aby som mohol ísť upraviť bežeckú lyžiarsku trať na plážové kúpalisko a potom som sa zúčastnil tohto krásneho futbalového zápasu. U nás je robota prvoradá, Seničania sú profesionálni futbalisti, trénujú aj dvakrát do dňa, takže iba zopakujem, zvládli sme to so cťou.“

Kapitán Sásovej a bývalý profesionálny futbalista Saša Savič, ktorý pôsobil najmä v banskobystrickej Dukle, po súboji so Senicou povedal:

„Zápas bol podľa očakávania náročný po fyzickej i psychickej stránke. My sme amatéri, s občasnými tréningami, s nadváhami tela, rok výroby tiež nepustí, takže to bolo ťažké a náročné pre nás proti Fortunaligistovi. Dúfali sme, že sa nám podarí niečo uhrať, no bohužiaľ je to realita. Nechceli sme hlavne chytiť debakel, aby sme nemohli ako sa povie vyjsť týždeň na ulicu, takže 0:3 je prijateľný výsledok, celkom dobre sme to ešte ukopali. My sme takmer tri a pol mesiaca netrénovali, najmä pre opatrenia proti covid-u. Profesionáli trénujú aj dvojfázovo, takže to bolo i o kondičke. Bolo fyzicky náročné presúvať sa bez lopty neustále dookola a dookola a dookola. Ja som po ukončení profesionálnej kariéry nastavený na iný režim, taký sásovský lážo – plážo (smiech). My sme iba pred asi štyrmi týždňami začali trénovať, odohrali sme tri prípravné zápasy, ale po takej dlhej dobe bez pohybu, bez ničoho, to bolo proti Senici náročné.“

Slovo dostal aj kapitán Senice Milan Jurdík:

„Nič sme nepodcenili. Na tento zápas sme sa poctivo pripravili, trénovali naň. Vedeli sme, že to tu bude ťažké. Sme radi za rýchly gól, upokojili sme sa a odohrali sme to v pokoji. Teší nás, že prišlo veľa ľudí, možno viac ako chodí k nám na Fortuna ligu (úsmev). Užili sme si to. Mohlo to skončiť aj vyšším rozdielom, ale brankár Sásovej zachytal fantasticky, musím ho pochváliť. Asi ho berieme do autobusu a pôjde s nami do Senice (smiech). Chytil dnes nemožné. My sme k tomuto zápasu pristúpili  poctivo. Vedeli sme, že terén nebude ideálny po zime, ale dobre sme sa s tým popasovali a zvládli to. Musím pochváliť aj hráčov Sásovej, hrali s nami futbal najlepšie ako vedeli, nenadávali nám, rozdali si to s nami športovo a užili si to tak oni ako aj my.“

Nemohli sme teda vynechať ani hrdinu duelu, brankára Sásovej Jaroslava Čavoja:

„Chytalo sa mi celkom dobre. V prvom polčase som nemal toho nejako veľa, ale v druhom nám už postupne odchádzali sily a pribúdali šance súpera. Schuti som si zachytal. Škoda tých troch gólov, v kútiku duše sme dúfali, že sa nám môže niečo podariť. Sme však realisti. Seničania sú profesionáli, my sme boli v dopoludňajších hodinách v práci, ja robím omietky, so sadrokartónmi a iné práce. Vstával som o šiestej ráno, deti zaviezol do škôlky a potom do práce a po obede sa domov preobliecť. Nechcel som prísť na štadión v montérkach na tento zápas, hoci som na tréningy tak zvyknutý chodiť. Toto bol však futbalový sviatok pre nás. Zajtra idem tiež do práce. Po tejto prehre nejdeme oslavovať. Oslavovali by sme, ak by sa nám niečo podarilo. Keďže to skončilo takto, dáme si iba zopár pív a pôjdeme slušne domov.“

Čavojovi sme prezradili, že by ho bral senický kapitán Jurdík do autobusu za výkon, ktorý podal a odišiel by so súperom na Záhorie. K tomu Sásovan medzi žrďami s úsmevom poznamenal:

„Nemôžem do ich autobusu nastúpiť, rodina ma nepustí. Mám tu zázemie, som v Sásovej dvanásť rokov, mňa to nikde inde neťahá. Cítim sa tu ako doma, tento klub je pre mňa druhý domov. Mám tu svoje útočisko, prežil som tu veľmi veľa pekných chvíľ. Som tu šťastný a  spokojný. Pochvala ma potešila od senického kapitána, klobúk dole pred ním. Určite mu pôjdem poďakovať za to a donesiem mu aj pivko. Pre mňa tie šance Senice boli všetky také rýchle, mal som niekedy pri nich aj šťastie. Čelil som 16-tim strelám, ale pri polovici z nich  mi pomohli aj spoluhráči. Priamy kop toho ich indonézkeho Messiho bol zložitý a najťažší pre mňa. Vychytal som ho. Podali sme kolektívny výkon, nemáme sa za čo hanbiť. Snažili sme sa hlavne všetkých ľudí nesklamať, čo sa myslím podarilo.“

Na futbalový sviatok sme sa spýtali aj manažéra ŠK Sásová Milana Babiara, ten pre bystricoviny.sk povedal:

„My v klube sme dva a pol týždňa takmer nespávali, len aby sme na úrovni privítali účastníka najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Aby sa u nás cítil dobre. Nemali sme ambície zdolať Senicu, ale neskladali sme na druhej strane zbrane dole. Organizačne sme spravili všetko pre to, aby bol zápas na vysokej úrovni. Naše očakávania sme predčili. Bol to dobrý zápas po športovej stránke i organizačnej, v spolupráci s mestskou políciou. Naši futbalisti predviedli zodpovedný výkon, za čo im treba poďakovať. Chceli sme posunúť termín tohto zápasu o dva – tri týždne na víkend, aby mohlo prísť viac divákov, bohužiaľ sa to nedalo termínovo zladiť. Aj Seničania povedali nie pre ich náročný program. My sme súpera pekne privítali a snáď odchádza od nás s pekným pocitom.“

Manažérovi Sásovej sme prezradili, že kapitán Senice by rád naložil do autobusu brankára Čavoja, takže otázka smerovala, či by ho pustil. Na to so smiechom odpovedal: „Ak by bol k dispozícii aj Čavoj 2, tak pustíme ho do senického autobusu. Vzhľadom na to, že je iba jeden, tak to možné nie je. Jaro Čavoj je veľmi dobrý brankár a ak ho Senica naozaj chce, môže ho od nás kúpiť. Určite by to pomohlo aj jemu v kariére i všetkým ostatným .“

Fakty o zápase:

ŠK Sásová – FK Senica 0:3 (0:2)

Góly: 4. Sulaeman, 17. Jurdík, 58. Anaba. Rozhodoval: Chromý. ŽK: 56. Markovič. Diváci: 460.

Sásová: Čavoj – Vozár (64. Mádel), Ľalik, Markovič (78. M. Turčan), Dubovický (78. Stacho), Tkáč, Ďurta, Savić, Ondrejka (54. Král), Kollár, R. Turčan (54. Kobzák)

Senica: Chropovský – Mihál, Duda (79. Niarchos), Mašulovič (67. Totka), Kučera, Jurdík, Buchel (46. Oršula), Ouattara, Anaba, Mayounga Ngolou, Sulaeman (46. Egy Vikri)