V poslednej dobe si čoraz nástojčivejšie kladiem otázku, kto a prečo má v našej krajine záujem rozdeľovať ľudí a stavať ich proti sebe v súvislosti s očkovaním proti covidu? Qui bono?
Chápem, že vlády na celom svete majú v krízových situáciách často sklon uplatňovať princíp „divede et impera“ (rozdeľuj a panuj), aby sa im ľahšie vládlo. V demokracii je to však veľmi ošemetná záležitosť, lebo keď kritické množstvo ľudí nad 50 percent prekukne takýto zámer a postaví sa na odpor, tak vláda jednoducho padne.
Zdá sa, že niečo podobné sa v súvislosti s pandémiou koronavírusu a neriešením zásadných problémov občanov deje aj teraz na Slovensku, keď po minuloročnom experimente s celoplošným testovaním je tu teraz snaha o celoplošné očkovanie obyvateľov Slovenska, ktoré nefunguje, tak treba treba rozdeliť ľudí a obviniť nezaočkovaných.
Pritom z aktuálnych dát je zrejmé, že denné počty očkovaných ľudí stagnujú, čo značí, že sme v tejto oblasti asi dosiahli vrchol, hoci kvôli zvýšeniu účinnosti vakcín sa už začalo očkovať treťou dávkou, ktorá nemusí byť posledná. Je to zároveň signál, že s covidom by sme mali začať bojovať aj inými prostriedkami, ktoré sú všeobecne známe a prirodzené, len sa o nich doposiaľ takmer nedozvedáme, iba ak z úst odborníkov s iným názorom, ako má vláda.
Na druhej strane ako možno dôverovať pretláčaniu očkovania vládou, ktorej nedôveruje 85 percent národa? Ako možno veriť provládnym odborníkom a médiám, keď nepripúšťajú otvorenú diskusiu odborníkov s iným názorom na covid, lebo podľa nich správne má byť iba jediné riešenie? Máme tu predsa aj iné závažnejšie ochorenia ako je covid, na ktoré umiera denne omnoho viac ľudí, ale o tie sa ministerstvo zdravotníctva nestará? Ako k tomu prídu pacienti s kardiovaskulárnym, onkologickým či ochorením tráviaceho systému, keď sa dostávajú na rad až po covide? A ešte je tu znížená psychická odolnosť ľudí v nastupujúcej „chlebovej“ kríze, ktorá z povedomia mnohých Slovákov postupne vytláča tú covidovú…
Čo si má myslieť normálny človek, keď redaktorka jedného nemenovaného denníka, ktorý nehľadá pravdu lebo má pravdu, skonštatuje, že o faktoch sa nediskutuje? Má sa azda podľa hlásateľov „jedinej pravdy“ nazerať na nezaočkovaných ako ľudí druhej kategórie, ktorým štát môže jednoducho odňať niektoré ľudské práva, pokiaľ sa nezaočkujú aj proti svojej vôli, lebo covid?
Je toto ešte stále slobodná demokratická spoločnosť? Kam sme sa to vlastne dostali nielen u nás, ale prakticky v celom liberálnom svete, keď mnohé vlády pod rúškom covidu bez škrupúľ porušujú ľudské práva? Prečo to v severských štátoch ide aj bez hrubého nátlaku moci? Myslím, že Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu aj Medzinárodný trestný súd v Haagu budú mať ešte veľa práce…
Kvôli covidu už prestal platiť jeden zo základných atribútov demokracie o permanentnej diskusii, ktorý vyslovil ešte Voltaire: „Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“
V mene koho a čoho sa pri dobrovoľnom očkovaní toto nepísané pravidlo porušuje? Ako je možné, že ktosi si dovolí označiť odborníka s iným názorom za dezinformátora a bez akéhokoľvek vysvetlenia ho zablokuje na verejných komunikačných sieťach resp. vymaže jeho príspevky? Toto je tá proklamovaná sloboda slova? Čo keď sa napokon ukáže, že všetko je inak? V histórii ľudstva by to nebolo prvý ani posledný raz.
Práve v týchto dňoch uplynul rok od výbuchu „atómovej bomby“ dnes už bývalého premiéra Matoviča s celoplošným antigénovým testovaním, ktoré malo zásadným spôsobom skoncovať s „pliagou“. Masy ľudí stáli v čase – nečase počas druhej vlny pandémie opakovane v dlhých radoch, aby za „dobrovoľné“ špajchlovanie v nose dostali „zázračný“ modrý papier o svojej neinfekčnosti, čo bola falošná priepustka na slobodu. Výsledok poznáme. Experiment nevyšiel, ale doposiaľ akosi nikto nechce niesť zodpovednosť za tie tisícky mŕtvych, ktoré po ňom zostali.
Dnes má byť jedinou cestou k slobode očkovanie. Ešte stále dobrovoľné, čo hlása aj Rada Európy. Nespochybňujem, že očkovanie mnohým ľuďom pomáha zvládnuť covid, ale nie je to všeliek, iba jeden z účinných prostriedkov na boj s rôznymi mutáciami koronavírusu, ktoré tu sú i budú a my sa s nimi musíme naučiť žiť. Napokon je všeobecne známe, že vírus môžu prenášať zaočkovaní ľudia rovnako ako neočkovaní, aj keď je ich v nemocniciach menej, takže pre všetkých musia platiť rovnaké pravidlá pri dodržiavaní rozumných hygienických opatrení. Toto nie je žiadna „pandémia neočkovaných“, z medicínskeho hľadiska poznáme len chorých a zdravých, teda týka sa rovnako nás všetkých bez výnimky!
Je priam detinské, keď bezradný premiér Heger po všetkých vládnych eskapádach v súvislosti s covidom označí za vinníkov nízkej zaočkovanosti ľudí na Slovensku opozíciu a hoaxy na sociálnych sieťach. Najnovšie sú „škodnou“ nezaočkovaní ľudia nad 50 rokov, lebo podľa predsedu vlády spôsobujú čierne zafarbenie okresov v zmysle covid automatu a to oslabuje slovenskú ekonomiku.
Ale tie premárnené milióny z peňazí daňových poplatníkov na nič neriešiace celoplošné testovania, na zbytočne nakúpené vakcíny expirujúce v skladoch, na ifantilnú očkovaciu kampaň vo vybraných médiách či na absurdnú očkovaciu lotériu vo verejnoprávnej televízii sú akože v poriadku? Ono to tak už chodí, že kto chce psa biť, palicu si nájde a pokojne prehodí vlastnú zodpovednosť za niečo, čo nevyšlo, na iných…
Mohol by som sa opýtať, prečo sa pri propagácii očkovania otvorene nehovorí aj o všetkých nežiadúcich vedľajších účinkoch na zdravie ľudí, ktorých je na vakcíny urýchlene dodané farmaceutickými firmami na trh aj bez poznania ich dlhodobého vplyvu na človeka omnoho viac, ako sa oficiálne dozvedáme? Prečo oficiálne zdroje ministerstva zdravotníctva udávajú často neúplné resp. nepresné informácie o covide? Je to náhoda či zámer?
Na komplexnú informovanosť ľudí naozaj nestačí príbaľový leták k vakcíne, ktorý beztak nikto nečíta, hoci každý podpisuje informovaný súhlas s podaním vakcíny, teda na vlastnú zodpovednosť. Miesto bezduchého presviedčania treba ľuďom všetko objektívne vysvetľovať, vysvetľovať a vysvetľovať…
Keď kladiem odborníkom novinársku otázku, prečo súbežne s očkovacou kampaňou nebeží aj propagácia prevencie, zdravého životného štýlu a starostlivosti o svoje zdravie, o potrebe príjmu vitamínov či prírodných látok posilňujúcich ľudský organizmus alebo o možnostiach liečby, dostávam odpoveď, že predsa odborníci neustále zdôrazňujú dodržiavanie opatrení R-O-R a tak podobne. A potom príde infektológ Jarčuška a veselo si zatancuje na zábave v hoteli bez rúška, hoci platia aj ním posvätené opatrenia v červenom okrese…
Keď sa pýtam, prečo sa neberie do úvahy a prakticky neskúma aj premorenie obyvateľstva, inými slovami stav bunkovej imunity ľudí po prekonaní covidu, dostávam odpoveď, že by to bolo zbytočne drahé a nič by to neriešilo. Napriek tomu, že vedecké výskumy aj v Českej republike dokazujú vyššiu a trvácnejšiu hladinu bunkovej imunity ľudí (vzdorovanie ľudských buniek napadnutiu vírusovým ochorením), ktorí prekonali covid, než ako je to u zaočkovaných. To však neznamená, že netreba očkovať a stačí len premoriť obyvateľstvo covidom, ide len o prirodzený spôsob získania imunity voči konkrétnemu vírusovému ochoreniu, ako ho poznáme už roky.
Zaráža ma aj to mlčanie odborníkov blízkych vláde pri otázke, prečo neliečime covid už v ambulanciách obvodných lekárov pomocou finančne nenáročných osvedčených liekov, ako je to pri ostatných vírusových ochoreniach. Pacientov po pozitívnom teste posiela štát rovno do domácej karantény a až keď sa zhorší ich zdravotný stav, odvezie ich záchranka do nemocnice. Akú to má logiku?
To všetko sú problémy, o ktorých by sa mala viesť otvorená verejná diskusia v médiách, ibaže tie najväčšie sa sústredili len na jednostranný tok oficiálnych informácií a platenú očkovaciu kampaň, ktorá v praxi zjavne nezaberá. Nečudo, že vnímaví ľudia si zháňajú informácie o covide z alternatívnych zdrojov, ktoré sa neboja odkrývať aj odvrátenú tvár očkovania, za čo sú ich redaktori označení nálepkami ako antivaxeri, dezinfomátori, dezoláti a podobne.
Ja netvrdím, že všetkému čo je zverejnené treba veriť, ale kriticky zmýšľajúci človek by mal čerpať informácie z rôznych zdrojov, dokázať ich analyzovať a triediť, na základe čoho sa vyformuje jeho názor na vec. Je to také zložité? To všetkých s iným názorom považuje táto vláda za blbcov a nesvojprávnych ľudí slepo veriacich všetkému, čo sa objaví na internete? Možno sa nájdu aj takí, ale to predsa nie je reprezentatívna vzorka národa!
Preto aj náš portál v komentároch k článkom pripúšťa slobodnú diskusiu čitateľov ku covidej problematike, na ktorú má každý človek nárok bez ohľadu na to, či je alebo nie je jeho názor kontroverzný. Osobne som privítal zámer iniciatívy slobodomyseľných občanov „Hovorme spolu“, ktorá chcela otvoriť serióznu verejnú diskusiu medzi odborníkmi dvoch názorových prúdov vo verejnoprávnej televízii. Neuspela.
RTVS dala prednosť vládnej propagande, záujem neprejavili ani súkromné televízie, ktorým v rámci očkovacej kampane zadáva platené reklamné spoty ministerstvo zdravotníctva. Iniciatíva „Hovorme spolu“ napokon usporiadala 28. októbra online diskusiu na Facebooku. Pozvala na ňu aj odborníkov blízkych vláde, ale nikto z nich si netrúfol prísť.
Online diskusie sa zúčastnilo celé spektrum oponentských odborníkov zo všetkých oblastí života. Hepatológ prof. MUDr. Štefan Hrušovský, ansteziológ doc. MUDr. Pavol Török, CSc., hematológ a onkológ MUDr. Ján Lakota, CsC., anesteziológ MUDr. Vladimír Kuric advokáti JUDr. Peter Weis a JUDr. Marica Pirošíková, odborník na výživu MUDr. Igor Bukovský; politický analytik RNDr. Ján Baránek, Ing. Jana Tutková z Centra pre bioetickú reformu, z Česka anesteziológ MUDr. Lukáš Polert, psychiater MUDr. Radoslav Čičala a farmaceutka Pynelopi Cimprichová. Moderovali bratia Juraj a Ladislav Matyinkovci zo skupiny Maduar.
Názory vládou uznávaných odborníkov k jednotlivým témam boli prezentované z ich predchádzajúcich mediálnych vystúpení. Prítomní účastníci diskutovali k šiestim okruhom otázok – testovanie, opatrenia, prevencia a liečba, očkovanie, legislatíva, dopady opatrení, pričom úvod patril pôvodu koronavírusu. Azda nikomu nezaškodí pozrieť si celú diskusiu zo záznamu:
Autor: Miro Toman , Foto: ilustračné