V posledných rokoch zaznieva v spoločnosti veľmi často téma, koľko úverov dokážeme na pleciach uniesť, či sa dá vôbec takto ďalej fungovať alebo naopak, či je lepšie mať hospodárenie nastavené s čo najmenšou ťarchou…

Ako to je v meste?

Moja úvaha bude z pohľadu hospodárenia mesta, keďže ako poslanec MsZ Banská Bystrica a predseda Komisie pre dopravu veľmi citlivo vnímam tieto otázky. Zaujíma ma, či sa akýkoľvek nový úver mesta negatívne dotkne aj rozpočtu a následne daní pre obyvateľov. Našťastie, Banská Bystrica patrí k najmenej zadlženým krajským mestám na Slovensku a tak žiadny katastrofický scenár u nás nehrozí.

Finančná versus praktická rovina pohľadu na úverové zaťaženie

Je jednoduché pozerať sa na úver ako finančnú hodnotu, ktorú si ideme požičať zväčša od banky. Máme sumu a vopred stanovené pravidlá splácania spolu s úrokom. Tu končí finančný pohľad na úver ako taký.

V tej praktickej rovine je to však omnoho dôležitejšie. To najhlavnejšou otázkou je, na aký účel si berieme úver. Najdrahší úver je ten, ktorý určený všeobecne len na spotrebu. Som proti tomu, aby sme v rámci mesta brali úvery na oblasti neinvestičného charakteru a som rád, že v tomto nachádzam zhodu aj s vedením mesta.

Ak však použijeme požičané prostriedky na prvky, ktoré nám slúžia každý jeden deň (strecha nad hlavou, investičné opravy, apod.) tak môžeme hovoriť pri štandardných úverových podmienkach len o výhodnosti takéhoto rozhodnutia.

Dedičstvo zo socializmu

Nielen v našom meste, ale v celej republike ešte stále výrazne prevyšuje infraštruktúra, ktorá bola vybudovaná pred rokom 1989. Sú to cesty, chodníky, bytové domy, administratívne budovy, mosty, atď.

Žiaľ, za posledných 30 rokov sme neboli schopní nič podobné vybudovať, vo veľa prípadoch si musíme položiť ruku na srdce, že pre nedostatok zdrojov sa nevieme ani poriadne starať o to, čo sme zdedili plne funkčné. Odkladaním opráv a investícií môžeme situáciu ešte zhoršiť. Vysvetlím.

Ako poslanec chcem veci rozhýbať

Dennodenne chodím po celom meste. Cez leto aj ako cyklista. Poznám takmer každý chodník, či cestu v našej Banskej Bystrici. Mnohé tieto veci si v ich pôvodných farbách pamätám ešte z detstva. Dnes ich vidím v „rovnakom dizajne socializmu“. Mestám štát finančne nepomáha a zo súčasných rozpočtov samospráv sa všetko zafinancovať nedá.

Technický dlh je enormný

Ak spočítame hodnotu potrebných investícií do ciest, mostov, chodníkov, schodísk, ostatnej infraštruktúry, tak hovoríme o desiatkach miliónov eur. Rozpočet mesta len nafúknuť nevieme. Zvýšiť dane nemôžeme pre udržiavanie určitého primeraného socio-ekonomického prostredia. Zvlášť v tejto dobe poznačenej koronou. 

Riešenie existuje

Stačí sa pozrieť len pár rokov dozadu. Overené vlastné skúsenosti nám jasne hovoria, čo treba robiť.  Uvažujmevšak len s tým, čo máme k dispozícii (rozpočet mesta), pretože eurofondy sú samostatná kapitola, kde je presne určené použitie týchto prostriedkov.  

Som rád, že súčasné vedenie mesta rozumne pristúpilo k niektorým projektom, ktoré sa s odstupom času potvrdili ako správne rozhodnutia. Išlo hlavne o opravy celých úsekov ciest a chodníkov na Zvolenskej ceste, či Poľnej ulici. Po takejto rozsiahlej oprave a dobudovaní chodníkov a zastávkových ostrovčekov pre MHD je ich údržba minimálna a náklady na opravy takmer žiadne.

Ak to porovnáme s úsekmi, kde sme v minulých rokoch pravidelne opravovali len vybrané malé plochy, výsledok bol skutočne len krátkodobý. Navyše, aj napriek týmto malým a početným opravám bol výsledok neprimeraný nákladom. Cesta vyzerala ako 50 odtieňov sivej a jej reliéf bol aj tak stále nerovný. Keď to zhrniem, za drahé peniaze sme sa v minulosti len na krátky čas zbavili tých najväčších jám.Nožnice medzi tým, čo máme hotové a čo treba urobiť sa tak len viac a viac roztvárajú.

Každý rok navyše rapídne stúpajú ceny dodávateľských prác. Potvrdzujú to aj výsledky tendrov a súťaží. V snahe o čo najnižšiu cenu aj pri veľkej konkurencii aj ten najlacnejší uchádzač má ceny vyššie o cca tretinu ako doteraz mesto platilo. Ide hore materiál a hlavne mzdy.

Ak si spočítame drobné opravy za posledných 10 rokov a skontrolujeme dnešný stav, zistíme, že tieto by sme mali vykonávať už len vo výnimočných prípadoch. Hlavný cieľ musí byť udržať celok v náležitom stave, dizajne a kvalite. To však znamená, že ak chceme vymieňať pri cestách celé povrchy, tieto musia byť skutočne riadne spravené aj s príslušenstvom (chodníky, obrubníky, dopravné značenie). Na tieto opravy však nemáme v žiadnom rozpočtovom roku peniaze, aby sme to tak mohli urobiť naraz.

Úver nemusí byť len bremenom, ale môže priniesť aj úsporu

Jediným riešením je pri tomto nedostatku vlastných prostriedkov použiť externé zdroje. Ak si dnes, tak pri aktuálnych podmienkach bánk zoberieme úver, a použijeme ho na opravy týchto zanedbaných prvkov v meste s dlhodobým efektom nápravy, tak to nie je ťarcha, ktorú by sme si mali niesť po ďalšie roky a zanechať dlžoby naším nástupcom.

Ak opravíme napríklad cestu v celom jej telese spolu s chodníkmi, tak sa najbližších 10-15 rokov nemusíme vôbec vracať k tomuto úseku a riešiť tu nejaké záplaty a pod. Cena týchto opráv, ktoré by sme museli robiť pri čiastkových poškodeniach niekoľko – násobne prevyšuje náklady na úver aj s úrokom.

V súčasnej dobe nám k tomu navyše mimoriadne priaznivé podmienky pre čerpanie úveru ponúka priamo Európska investičná banka. Prvých 6 rokov bez úrokov a potom je úrok na úrovni 0,03%, čo je približne 50 až 300 x krát menej ako samotné náklady na opravy pri adekvátnej dĺžke cesty v meste.

Správne použitie úveru teda nebude vôbec ťarcha pre mesto, ale skôr úspora. Úspora v rozpočte mesta na nezmyselné a opakované výdavky na malé opravy, ktorá aj tak nevyriešia funkčnosť, bezpečnosť a dizajn napríklad celého úseku cesty. Takéto nastavenie investícií dokonca pozitívne ovplyvní aj štruktúru rozpočtu v ďalších rokoch.

Je to ako keby sme mali stále poruchové auto, ktoré si pýta na opravy viac a viac peňazí, je každý deň nespoľahlivé, a jedného dňa si konečne kúpime úplne nové, pričom splátky leasingu sú 2-5 x nižšie ako sme predtým mali opravy starého auta.

Rozumne hospodáriť

Prebytkový rozpočet je výsledok zodpovednosti, znižujúci zostatok úverov mesta je výsledok zdravej  finančnej politiky. Myslím si však, že je našou prvoradou úlohou hospodáriť  nielen s číslami, ale odovzdávať našim nástupcom menší technologický dlh, ako nám ho odovzdali tí, čo toto mesto riadili v minulosti pred nami…