Známy slovenský prozaik, dramatik, bývalý diplomat a politik Jozef Banáš (1948) dokáže výstižne zachytiť aktuálne dianie na našej spoločenskej i politickej scéne. Tentoraz sa na sociálnej sieti zameral na psychologický profil slovenského premiéra Igora Matoviča počas vládnej krízy, čo sľubuje zaujímavé čítanie.
Nevychádzam z údivu! Vládnu krízu analyzujú politológovia, novinári, komentátori, ale chýbajú mi tí podstatní povolaní analyzovať túto krízu, konkrétne jej hlavného aktéra nášho premiéra.
Veronika, Richard, Boris, poslanci a ministri Oľano, vy ste si nevšimli to, čo vidíme všetci – že Igi nie je normálny? Že kráľ sa tu producíruje nahý, všetci to vidíme, len vy sa tvárite, že má šaty!
Mnohí sa ma pýtajú prečo nenapíšem pokračovanie bestselleru „Idioti v politike“ (vyšiel dokonca v Egypte). Nuž nemôžem, pretože aj recesia musí byť aspoň trochu uveriteľná, satira má vtedy zmysel, ak vychádza aspoň z pravdepodobnej reality. Písal som o Mečiarovi, Dzurindovi aj Ficovi, ľudia sa zabávali, lebo sme zmienených politikov vnímali ako jedných z nás, ako produkty našej, slovenskej spoločnosti. Náš „Igi“ sa však nedá vnímať ako jeden z nás, on je zvláštne zjavenie, úkaz, neuchopiteľná hmlovina z doteraz neobjavenej planéty.
Lincoln varoval idiotov pred ich verejným prejavovaním sa, lebo len dokazujú to, čo si o nich ľudia myslia. Trepanie nezmyslov je prvá fáza prejavu idiota, na ktorú nadväzuje druhá, zábavnejšia, a tou je vysvetľovanie. Idiot má vždy nutkavú potrebu svoje nezmysly vysvetľovať, z celej duše verí tomu, že okrem neho sú všetci idioti, a preto im musí každú svoju hlúposť vysvetliť.
Idiot dokáže dokonale klamať telom v presvedčení, že ho neodhalia. Tvári sa ako idiot, hovorí ako idiot, koná ako idiot, nás však neoklame, vieme, že on tým idiotom ozaj je. Oproti ostatným má veľkú výhodu – netuší, že je idiot. Je šťastný ako sliepka, lebo ani tá nevie, že je sliepka. Človek môže formovať sám seba, svoju inteligenciu, zdravie, vzdelanie, či vieru, ale každý psychiater vám potvrdí, že jediné čo zmeniť nedokáže je jeho povaha.
Na základe tohto poznania tvrdím, že patetické Richardove vyhlásenie „Nastal čas“ sa budú v pravidelných intervaloch opakovať a intervaly sa budú skracovať. Už samotná desaťdňová lehota je nepochopiteľná. Richard, mal by som elegantnejšie riešenie – predĺžte mu lehotu na tri roky a potom rázne tresknite do stola!
Český prezident Zeman má pre idiotizmus jemnejší výraz – „pitomost“. Je to duchovný stav človeka, ktorý nevie, že nevie a má nástojčivé nutkanie svoj idiotizmus všetkými prostriedkami hlásať. Spoliehať sa na to, že Igi niečo pochopí (politológ ho vyzýva, aby sa pozrel do zrkadla, no ešte to by Igimu chýbalo!) je ako čakanie na inštalatéra, od rána čakáte a nikto neprichádza.
Idiot predstavuje výnimku z Toricelliho zákona, podľa ktorého príroda nepozná prázdny priestor. Každý prázdny priestor má tendenciu naplniť sa okrem jedinej výnimky a tou je hlava idiota. Zbaviť sa idiotov nie je možné, treba sa len snažiť, aby bola spoločnosť čo najviac sebavedomá. Platí doktrína Marka Twaina – čím je spoločnosť sebavedomejšia, tým viac idiotov si môže dovoliť.
Všetci poznáme ošúchaný vtip o Záhorákovi (Trnavákovi), ktorý ide po diaľnici v protismere. Je to nebezpečné, môže spôsobiť havárie, nešťastia, smrť. Pýtam sa, či sú spoluvinní aj tí, ktorí idú po diaľnici správne, vidia šialeného Trnaváka, majú možnosť ho zastaviť, ale nespravia to z prostého dôvodu – ide im vraj o to, aby nedovolili prejsť vodičom na druhú stranu, na ktorej podľa nich jazdia zlodeji, mafiáni, oligarchovia.
Zabúdajú, na maličkosť, vodiči sa po ročnej skúsenosti viac ako mafiánov boja šialenca idúceho v protismere. Nechcete predčasné voľby a pritom robíte všetko preto, aby boli. Ctení ministri a poslanci za Oľano, Sme, Sas a Za ľudí – v politike vždy platilo základné pravidlo správania sa každého politika: STRÁPŇOVAŤ SA LEN PO HRANICE SVOJICH MOŽNOSTÍ!
Ste tesne predtým, aby ste tieto hranice prekročili. Priatelia vyjdite z omylu – Igi sa nestrápňuje, lebo on netuší, že sa strápňuje. Pri hodnotení nášho premiéra robíte fatálnu chybu – hodnotíte ho podľa kritérií uplatňovaných na normálnych ľudí. Mám pre vás radu – nepočúvajte politológov a analytikov, vypočujte si konečne psychiatrov.
Autor: Jozef Banáš, Foto: ilustračné FB