Mnohí sme si už zvykli, že zasnežené Vianoce sú rovnakou utópiou ako predstava, že Slovensko bude lídrom vo vesmírnom výskume. Možno prehnané tvrdenie, ale realita posledných rokov ukazuje, že globálne otepľovanie v našich končinách má aj tento efekt.

Sneh a dážď

Svedectvom tohto javu je čoraz častejšia absencia zasnežených Vianoc, čo dokumentujú aj posledné pozorovania SHMÚ. Príkladom, ktorý ilustruje túto skutočnosť, je napr. výška snehovej pokrývky v meste Poprad. V meste, ktoré sa nachádza doslova na hranici Vysokých Tatier, napadol sneh na Vianoce od roku 2010 len 4 x, aj to len v rozmedzí 1 – 2 cm resp. raz 11 cm.

Keď si premietneme posledné obdobie v Banskej Bystrici, tak až na pár výnimiek sa veľmi situácia neodlišuje od tej popradskej. Horšie ešte vyznieva aj skutočnosť, že počet dní so súvislou snehovou prikrývkou sa zmenšuje resp. dochádza k výraznému kolísaniu snehovej pokrývky v tomto období (chladné a snehové dni veľmi rýchlo striedajú teplé a upršané dni).

Jednoducho, sneh sa stáva vzácnosťou. Práve na tento problém upozorňujú aj mnohí hydrológovia. Sneh je totiž výdatným zdrojom pre podzemné vody, z ktorých čerpáme väčšinu pitnej vody. Pri jeho topení voda vsakuje do pôdy omnoho viac než pri dažďoch – najmä prudkých – keď steká rýchlo do riek a následne preč z nášho územia.

Aký to má vplyv na mesto a náš komfort?

Na prvý pohľad nie veľký, ale voda, ktorá rýchlo odtečie od našich domov, panelákov, či záhrad, preťažuje kanalizačnú sústavu. Pri prívalových dažďoch alebo prudkom topení spôsobuje škody, ale čo je najdôležitejšie – chýba neskôr v celom systéme. Príkladom môžu byť posledné suché jarné obdobia, kedy sme nielen v meste, ale aj na Slovensku, zaznamenali veľký nedostatok vody.

V meste sa to prejavilo nielen suchom a slabým zazelenaním plôch, ale aj presušením pôdy, ktorá strácala svoju absorpčnú schopnosť, čím došlo k zvýšeniu prašnosti, a tým pádom k zhoršeniu prostredia pre zdravie (životného prostredia).

Ako postupovať aby sme tento efekt zmiernili resp. eliminovali?

Hlavným nástrojom je jednoznačne zadržiavanie vody tam, kde spadne. Či už sa bavíme o meste alebo jeho okolí. Vo všeobecnosti platí, že vodu je potrebné zadržať tam, kde spadne, a až po nasýtený sa môže odviesť ďalej – jednoducho tak, ako to funguje v prírode.

Preto aj v rámci komisie životného prostredia aktívne upozorňujeme na tento problém a snažíme sa prinášať riešenia, keďže mesto, bohužiaľ, chytá v tomto smere „mačku za chvost“. Konkrétnym príkladom je idea budovania dažďových záhrad v školských areáloch, čím by sme teoreticky mohli nielen odľahčiť  mestskú kasu od poplatku za stočné, ale takto kultivované prostredie by mohlo slúžiť aj pre vyučovací proces.

Okrem tohto jedného návrhu existuje aj množstvo iných, z externého prostredia, overených riešení, ako napríklad: budovanie dažďových záhrad, vytváranie retenčných nádrží v blízkosti domov, či bytoviek, aby voda z ich striech neodtekala zbytočne do kanalizácie, vytváranie umelých vodných jazierok, ktoré majú nielen estetický význam, ale pomáhajú aj z mikroklimatického hľadiska, atď.

Všetko však potrebuje ucelenú stratégiu a plán ako postupovať na celom území.  Teda prvá a dôležitá úloha by mala byť na strane mesta v podobe konkrétneho plánu. Mesto nedávno uspelo so svojim projektom „Reakcia na zmenu klímy v meste Banská Bystrica“ cez Nórsky finančný mechanizmus, ktorého súčasťou je aj vypracovanie akčného plánu, a teda vytvorenie priestoru pre plán „ako naložiť s vodou v meste“.

Verím, že neostane len pri slovách a podarí sa nám spoločne „nakopnúť“ Banskú Bystricu v modernom chápaní životného prostredia. Ak chceme byť moderným mestom, kde sa bude dobre žiť, je najvyšší čas.