Vo štvrtok  22. októbra bolo mestu nahlásené poškodenie výtvarného diela ODKRÝVANIE, ktorého autorom sú Karol a Matej Rosmányovci. Odcudzené z neho boli posuvné bronzové kocky v hodnote cca 4 000 eur.

Poškodená pamätihodnosť mesta

Dielo je evidované v majetku mesta Banská Bystrica a umiestnené v CNK Záhrada. V roku 2016 bolo Uznesením MsZ č. 360/2016 vyhlásené za pamätihodnosť mesta. Výtvarné dielo bolo zhotovené na základe výsledkov súťaže v roku 2013 za 8 000 eur.

„V roku 2019 sme realizovali obnovu diela (výmena posuvných kamenných kociek za bronzové). Polícia už začala trestné stíhanie za prečin krádeže. Veríme, že vinníkov nájdeme a pamätník sa dá do poriadku,“

hovorí druhý zástupca primátora Milan Lichý.

Popis diela od historičky umenia Zuzany Majlingovej

Pomník Odkrývanie je venovaný odkazu a pamiatke Jána Langoša (1946 – 2006), zakladateľa Ústavu pamäti národa. Posolstvo diela je postavené na myšlienke pochádzajúcej z textu, ktorý hovorí: „Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať.“ Autori diela – Karol Rosmány a Matej Rosmány, zakomponovali text do jednoduchej formy mramorového hracieho stolčeka.

Vrchná doska stola je vyložená pohyblivými doštičkami, ktoré môže divák presúvať. Pod každou z doštičiek sa nachádza jeden znak textu, z ktorého divák zloží výrok. Interaktívne dielo počíta s aktívnou účasťou diváka, a aj takýmto spôsobom upozorňuje na dôležitú potrebu participácie a osobnej zodpovednosti každého občana pri zachovávaní a udržiavaní demokratických hodnôt. Premyslene zvolená forma pomníka, vyzdvihujúca význam hry či hravosti, dokáže sprostredkovať vážny spoločenský odkaz bez pátosu a okázalosti.

Ján Langoš (1946 – 2006)

Narodil sa 2. augusta 1946 v Banskej Bystrici. Študoval na Strednej priemyselnej škole spojovej techniky v Banskej Bystrici (1964), Elektrotechnickej fakulte SVŠT, odbor fyzika tuhých látok (1971). Po ukončení štúdia pracoval ako experimentálny fyzik – technológ v Ústave technickej kybernetiky (ÚTK) Slovenskej akadémie vied.

Bol odborníkom na vývoj a testovanie integrovaných obvodov. V rokoch 1982 až 1985 to boli obvody pre univerzálny mikropočítač a pod jeho vedením bol vyvinutý a v roku 1989 vyrobený prototyp 32 – bitový mikroprocesor s  redukovanou množinou inštrukcií (RISC).

Ján Langoš patril medzi kľúčové postavy slovenského disentu. Spolu s Jánom Čarnogurským vydával samizdat Bratislavské listy (1988-1989), v roku 1987 spoluvydával časopis Fragment (neskôr Fragment K). Podieľal sa aj na tvorbe časopisov Kontakt (1981-1983) a Altamira (1983-1985). ŠtB ho v tomto období rozpracovávala v akcii s krycím menom „Lukeš“. Bolo to pre neho ťažké obdobie.

Po novembri 1989 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR a neskôr aj ministrom vnútra ČSFR, kde sa zaslúžil o rozpustenie Štátnej bezpečnosti. V rokoch 1994 – 2002 bol poslancom NR SR.

Od roku 1995 do 2000 zastával funkciu predsedu Demokratickej strany. V máji 2003 sa stal zakladateľom Ústavu pamäti národa a do svojej smrti pôsobil ako predseda jeho Správnej rady.

Celoživotným dielom Jána Langoša bol zápas proti totalitným režimom. Jeho úsilie o odkrytie plnej pravdy, o ich nemorálnosti a protiprávnosti vyvrcholilo v auguste 2002 schválením zákona o pamäti národa a následným zriadením Ústavu pamäti národa, ktorý naďalej zostáva nositeľom a realizátorom jeho myšlienok. Ján Langoš 15. júna 2006 tragicky zahynul pri autonehode na východe Slovenska.