Najskôr tá dezinfekcia. Hlavná hrdinka príbehu je moja manželka. Vybrala sa do Lídlu. Na tvári maska, pri vstupe dezinfekcia. Poriadne si ňou očistila ruky. Pár vecí pokúpila a zaplatila kartou.

Ešte to šlo. Pri najbližšej príležitosti však karta už nefungovala. Zato na ochrannom či informačnom prúžku bol jej kvalitný otlačok prsta. Došlo jej, lebo to bolo krátko po sebe, že to je tá dezinfekcia.

A tak poďme do Sporiteľne. Tam jej povedali, že za novú kartu si bude musieť zaplatiť. Hádam nebude doplácať chudobná banka. Na to bola pripravená. Lenže potrebovala si pár eur vybrať v hotovosti, keď už kartu nemá. Ale pozor. Najskôr ako samozrejmosť musí Samozrejme, zaplatiť manipulačný poplatok vo výške 6 eur.

Je to úžasné. Kedysi som čítal Haileyho román „Peniaze“ a bol som fascinovaný tým, ako vedeli bankári šikovne podporovať podnikanie a investície. A teda aj zarábať. Netušil som, že kým sa k nám domoce ten kapitalizmus, tak to bude zarábanie na tých, čo majú najmenej. Ja viem, tých je predsa najviac. 

Len nedávno náš dobrý štát odpustil bankám – vlastne zahraničným podnikateľom, odvody za nejakých 360 miliónov eur, ak si dobre pamätám. A hneď bolo po trinástom dôchodku…

Ale čert to ber. Ak to tie banky potrebujú, treba im dať. Ak nevedia podnikať, treba im dať aj nezmyselné manipulačné poplatky. Len nech sa majú dobre, nech vykážu vysoké zisky a v materskej krajine platia poriadne dane. A nech pracovníci ERSTE Bank v Rakúsku dobre zarobia.

Len jedna drobná otázočka. Aký je manipulačný poplatok pri výbere hotovosti v rakúskej banke? Napíše mi niekto?

Ozaj, a že dezinfekcia pôsobila ako žieravina? To tak asi má byť. Spomínam si, keď som pripálil rajnicu, vnuk mi poradil Coca-Colu. Vraj to vyžerie. A mal pravdu. To len aby sme vedeli, čo si dávame na ruky a čo do žalúdka.