Jedným z najdôležitejších projektov dopravnej infraštruktúry pre budúcnosť a rozvoj nášho regiónu  je prepojenie rýchlostnej cesty R1 na diaľnicu D1. Jedná sa o dôležité severojužné prepojenie, ktoré je súčasťou novej prioritizácie cestnej siete. To čo bolo prioritou bývalej vlády, však nová vláda mení.

Pokračovanie R1 Banská Bystrica – Ružomberok alebo R3 Žiar – Martin

Bystričania už dlhšie čakajú na bývalou vládou potvrdené pokračovanie rýchlostnej komunikácie R1 z Banskej Bystrice na Slovenskú Ľupču, popod Hiadeľské sedlo a Donovaly až do Ružomberka, s napojením na D1.  Obyvatelia Turca zasa preferujú výstavbu rýchlostnej cesty R3 zo Žiaru nad Hronom popri Kremnici do Martina.

Bývalý premiér Peter Pellegrini k pokračovaniu R1 na stretnutí s primátormi a starostami združenými v  iniciatíve Stredné Slovensko povedal:

„Osobne ma veľmi mrzí, že na určitý čas boli pozastavené práce na prepojení Banskej Bystrice s Ružomberkom, pretože keby sa bolo počas výstavby samotnej R1 pokračovalo tempom, ako to bolo nastavené, myslím, že dnes by už Košice s Bratislavou boli prepojené kompletnou diaľnicou a rýchlostnou cestou.“

Bývalý premiér Peter Pellegrini na R1 v Banskej Bystrici

K pripravovanému úseku R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča Pellegrini dodal:

„Treba preskúmať možnosť dostavby 8 – kilometrového úseku R1 z Banskej Bystrice do Slovenskej Ľupče dodatkom k zmluve so spoločnosťou, ktorá nám v zmysle PPP projektu postavila rýchlostnú cestu R1 z Nitry až sem. To by sme nemuseli platiť hneď z vlastného vrecka, len by sa mierne navýšili splátky, ktoré musíme platiť ešte asi 26 rokov spoločnosti prevádzkujúcej túto rýchlostnú cestu. Mohlo by to byť veľmi rýchle riešenie a opäť by sme posunuli rýchlostné pripojenie bližšie k Horehroniu,“

Financie na dostavbu R1 a ďalších úsekov ciest v našom regióne chcela bývalá vláda získať z dodatočných zdrojov EÚ a tiež alokovaním financií z programov, ktoré nedokáže Slovensko objektívne vyčerpať v danom programovacom období. Žiaľ do konečnej realizácie sa tieto úvahy nedostali.

Plánovaný úsek R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča

Bystrický primátor s ministrom dopravy a výstavby

Po júnovom stretnutí s ministrom dopravy a výstavby Andrejom Doležalom v Banskej Bystrici primátor Ján Nosko skonštatoval:

„Iniciovali sme stretnutie s pánom ministrom, aby sme dostali odpovede na otázky k projektom, ktoré sa dlhodobo v našom meste a regióne neriešia. Ide napríklad o dobudovanie R1 v smere na Slovenskú Ľupču či výstavbu protihlukovej steny pri R1. Od pána ministra a ďalších hostí sme žiadali, aby nám aktualizovali súčasný stav a časový harmonogram týchto investičných akcií. Banskobystričania sa oprávnene pravidelne pýtajú, v akom štádiu projekty sú.“

Banskobystrický primátor  upozornil ministra Doležala aj na projekt výstavby zjazdu z rýchlostnej cesty R1 v smere na Tajovského ulicu, kde v ranných a popoludňajších špičkách dochádza k dopravným zápcham. Stále čaká na jasnú odpoveď…

zľava Andrej Doležal a Ján Nosko

Dostavba R1 už nie je prioritou novej vlády

Pokračovanie R1 bola až doposiaľ aj vládna či regionálna priorita, ale teraz sa začalo operovať porovnávacou štúdiou trasy R3, čo odsúva pripravovanú výstavbu rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča aj s výstavbou nového mosta nad železnicou, ktorý má nahradiť ten súčasný na I/66 pri Ľupči v nevyhovujúcom stave.

Úseky pokračovania R1 a novej R3 sú porovnateľne dlhé. Z Banskej Bystrice do Ružomberka popod Donovaly je to 55 km, zo Žiaru nad Hronom do Martina 59,5 km. Prepojenie R1 medzi Banskou Bystricou a Ružomberkom si vyžiada výstavbu tunelov popod Hiadeľské sedlo v prípade R3 bude nutné prekonať náročný terén pri Kremnici tunelom  Čertov vrch.

Most na I/66 pri Slovenskej Ľupči

Ešte donedávna bolo v tejto veci jasno. Prioritou Pellegriniho vlády bolo dobudovanie R1 od Banskej Bystrice cez Slovenskú Ľupču a Nízke Tatry po Ružomberok. S nástupom novej Matovičovej vlády sa menia priority. Do úvahy prichádza  scenár západnej trasy R3 zo Žiaru nad Hronom  smerom na Martin, čo sa pozdáva aj ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi.

Najnovšie je podľa niektorých odborníkov vybudovanie cesty R3 cez Martin vhodnejšie nielen z enviromentálnych dôvodov, ale aj preto, že tam treba menej tunelov a ide preto aj o lacnejšie riešenie, pričom táto  cesta obslúži oveľa väčší počet obyvateľov.

Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal tvrdí, že žiadny variant severojužného prepojenia ešte nie je konečný.  V spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze sa pripravuje nová porovnávacia štúdiu, ktorá by mala objektívne posúdiť najefektívnejšie riešenie pre trasovanie rýchlostnej cesty. Mala by sa robiť v budúcom roku…

Andrej Doležal

Klub 500 aj mesto Ružomberok majú výhrady voči uprednostneniu trasy R3

S otváraním trasovania R1 a uprednostňovaním úseku R3 majú najväčší podnikatelia v Klube 500. Podľa nich je dobudovanie trasy od Banskej Bystrice po Ružomberok dôležitejšie aj z hľadiska odklonu kamiónovej dopravy z horského priechodu Donovaly. Odťaží problémové úseky a vyrieši okrem iného kritickú situáciu v samotnom Ružomberku, ktorý patrí medzi mestá s najvyššou intenzitou tranzitnej prepravy.

„Klub 500 považuje urýchlenie dobudovania prepojenia Banskej Bystrice a Ružomberka za projekt národohospodárskeho významu, ktorý začal byť ako prepojenie plánovaný ešte počas minulého režimu. Uvedený úsek bol a je plánovaný súbežne s potrebami priemyslu v dotknutých regiónoch a potrebami ekonomiky Slovenska. Ak bude vláda každé štyri roky meniť scenár, dokončenie D1 a prepojenie na R1 sa stane nekonečnou témou a cestou do pekla,”

hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Tibor Gregor

Faktom je, že plánované pokračovanie R1 z Banskej Bystrice cez Slovenskú Ľupču popod Donovaly na Ružomberok je v časti už pripravené na realizáciu, jednotlivé úseky majú vypracovanú základnú dokumentáciu a prebehlo posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Na časť trasy už bolo vydané územné rozhodnutie a pripravená je dokumentácie pre stavebné povolenie

Rýchlostná cesta R3 v celom úseku Martin – Turčianske Teplice – Kremnické Bane – Žiar nad Hronom nemá vo väčšine plánovaných úsekov ešte ani základnú dokumentáciu, na základe ktorej sa celá trasa  mala prejsť environmentálnym posúdením EIA.

Predstavitelia mesta Ružomberok nesúhlasia ani s tvrdením oponentov o komplikovanosti a finančnej nákladnosti dostavby cesty R1 cez Horehronie. Primátor Igor Čombor uvádza:

„Pravda je taká, že právoplatné záverečné stanovisko R1 Banská Bystrica – D1 Ružomberok v úseku č.3 Slovenská Ľupča – Korytnica určilo základný variant s dvomi tunelmi Diel (1773 metrov) a Kozí Chrbát (2974 metrov). Spolu majú 4747 metrov, čo je napríklad oveľa menej ako meria tunel Višňové pri Žiline, dlhý 7445 metrov.“

Igor Čombor

Tunely Diel a Kozí Chrbát podľa záverečného stanoviska EIA zlepšujú kvalitu životného prostredia a chránia vodné zdroje Jergalskej sústavy prameňov, ktoré v súčasnosti ohrozuje cesta I/59 cez Donovaly.

V ďalšej časti cesty R1 by mali byť vybudované ešte tri tunely: Korytnica (950 metrov), Liptovská osada 1 a 2 (spojené 1350 metrov) a Biely potok (1250 metrov), čo je spolu 3 550 metrov. Pôvodný variant s tunelom Mních bol nový rozhodnutím EIA zrušený. R1 by sa tak mala na D1 napájať v križovatke D1/R1 Ivachnová západ.

Rozhodnú odborné argumenty alebo politika?

Argumentom proti dobudovaniu cesty R1 na Ružomberok majú byť vysoké finančné náklady spojené  s nutnosťou vybudovania tunelov. Podľa niektorých odhadov by sa náklady na pokračovanie R1 mali pohybovať medzi 1,1 až 1,8 miliardy eur.

Proti vybudovaniu cesty R3 cez Turiec existujú námietky, že jej trasa povedie cez poddolované územie Kremnických baní resp. alternatívna trasa Horná Štubňa – Ráztočno pôjde cez nestabilný horský masív s množstvom geologických porúch a aktívnych zosuvov. Táto alternatíva R3 by sa navyše musela zrejme pripojiť len na cestu nižšieho významu I/9 pri obci Ráztočno, čo nie je praktické riešenie.

R1 pred Žiarom nad Hronom

Z hľadiska regionálnej obslužnosti sú obidva úseky R1 a R3 zhruba rovnako dôležité.  Na Horehroní žije 172 tisíc obyvateľov a v regióne Turca 115 tisíc. Obidva regióny si zaslúžia lepšiu cestnú infraštruktúru, ako majú teraz. Základnou nadregionálnou funkciou rýchlostnej cesty je spájanie veľkých regionálnych celkov.

Ak sa však už raz vo vláde po zvážení všetkých za a proti rozhodlo, že prioritne sa bude realizovať pokračovanie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, nemalo by sa to meniť po každom striedaní politickej garnitúry a opakovane spúšťať revnivosť a lobing medzi Horehroním a Turcom. Bolo by zlé, keby politika prevládla nad odbornosťou a zdravým rozumom…

Trasovanie rýchlostných ciest