Hrubé slovo v nadpise, aj keď vybodkované, vymyslel súčasný premiér a nazýva tak svojich oponentov. Nie je v tom sám.  Podobne sa správajú jeho voliči a sympatizanti voči ľuďom z opačného politického tábora. 

Bolo to horúce obdobie pred voľbami a okolo nich. Rozum šiel do úzadia. A dnes by som sa rád na niečo opýtal tých, ktorí vtedy útočili na mňa za iný názor a moje členstvo v pre nich nenávidenej strane. 

Napríklad Atyho, kontakt už nemám. Kde zobral toľko sebavedomia na to, aby ma ako Smeráka opľúval, hoci som mu nič neurobil a v minulosti dokonca pomohol? Všetko iné ako jeho názor bolo nanič. 

Alebo Fero. Nikdy som nezneužíval, že sedel v base. Stal sa z neho veľký kresťan. V jednej ruke kríž a informácie z Vatikánu, v druhej meč. A túžba po nejakej pomste. Ja som o jeho minulosti nehovoril. A predsa som pre neho nebol nik iný, len komunista a boľševik.

Alebo Laco, spolužiak zo strednej. Byť v Smere bolo podľa neho ako  byť zlodejom. Poviete si hlúposť. Ale, koľko ich bolo takýchto?

Spravodajca verejnoprávnej RTVS v zahraničí, teda nezávislý a nepolitický novinár, ma priam obvinil zo zločinov. Lebo Smer. Jeho kolegyňa Katarína, tiež verejnoprávna, sa rovnako netajila politickou nenávisťou.

Jano o ktorom som vedel, že je chudobný duchom, si tiež prisadil svoje. On je umelec a tak musí byť múdrejší. A mať po ruke ešte aj kameň, hodil by ho.

Kde sa v tých ľuďoch nabralo toľko nenávisti? Napokon aj v strane Smer som mal problémy. Takmer zo všetkých fanklubov ma postupne vyšupovali, hoci  som len zápasil o inú podobu strany, možno príliš otvorene.  Chcel som viac slušnosti a morálky. Bolo pár ľudí, čo ma rešpektovali. Poviete si, aj tak si prehral. Ale prečo?  Verím, že pôsobenie novej sociálnodemokratickej strany bude krok správnym smerom.

Len sa všetkých tých zúrivých politických (ne)priateľov na Facebooku, čo mi nadávali, chcem opýtať: „Máte zmenu, ste spokojní?“ Mnohí určite áno, lebo si na základe reality všedného dňa nechcú pripustiť svoj omyl. Stále chcú vidieť len svoje prednosti, chyby sú inde. Verím však, že tých, čo sa hanbia za tohto premiéra, je stále viac. A možno nabudúce v nich už bude viac pokory a skromnosti.

Nechcem spory. Potrebujeme strašne veľa porozumenia. Na tom musíme budovať. Inak dopadneme veľmi zle.