Na polemiku známeho architekta Jozefa Frtúsa v súvislosti s plánovaným umiestnením sochy zakladateľa nášho mesta Bela IV. v Hradnom areáli reagujú ďalší dvaja bystrickí architekti Michal Gaj a Igor Teplan. Ich príspevky prinášame v plnom znení.

Michal Gaj: Na počiatku bola socha… Nemôžem nevyjadriť sa                                                                         

/Problematika realizácie sochy Bela IV. v hradnom areáli mesta Banská Bystrica

Na počiatku každého diela je myšlienka, vnuknutie. Nasledovať by malo „brúsenie“, overovanie idey, podobne, ako keď sa brúsi diamant… Nie spôsobom a la prima… A v prípade, že sa myšlienka a jej realizácia vo forme autorského diela dotýka verejného záujmu a uplatňovania vo verejnom priestore, (dokonca s prispením verejnosti vo forme zbierky), potom si príprava diela žiada väčšiu publicitu a zodpovedný prístup. Publicitu, zapojenie a angažovanosť všetkých zainteresovaných subjektov nevyhnutne vstupujúcich do procesu. Mesto a jeho kompetentné odbory, poradné orgány  a ustanovizne, odborná architektonická a umelecká verejnosť…

Ak by realizácia pôvodne možno dobre mysleného zámeru s uplatnením vo verejnom priestore mala sledovať atribúty hodnotného, verejne prístupného diela, musela by prejsť zodpovednou, uvážlivou  procesnou prípravou. Dôležitou fázou tohto procesu má byť tvorba zadania, scenára či libreta, opierajúceho sa o presvedčivý historický, urbanisticko-architektonický a umelecký rozbor a predikciu diela. Má viesť k filozofickej podstate diela, ako východisku pre ďalšie fázy, vedúce k jeho realizácii. V tvorivom procese má potom nasledovať výber zhotoviteľa diela, najvhodnejšie, resp. celkom určite súťažou. Následne vypracovanie návrhu a jeho posudzovanie. Nie menej dôležitým je organizačné a finančné zabezpečenie celého procesu, vrátane realizácie diela.

V tomto prípade sa tak žiaľ, podľa mojich vedomostí, zrejme nestalo. Riešenie diela zodpovedá skôr spôsobu súkromnej objednávky diela určeného pre súkromné účely, na ktoré bola pro forma vypísaná verejná peňažná zbierka. Javí sa, že realizáciu v zmysle súčasného stavebného povolenia by bolo vhodné revidovať a problematiku začať riešiť od počiatku myšlienky. Zodpovedne, presvedčivo, so zodpovedajúcim zhodnotením a úctou a dôverou k občianskej verejnosti, ktorej je, predpokladám, dielo určené, ponúkané.

Dovoľte mi teraz, prosím, moje názorové zamyslenie sa nad problémom súčasného stavu už pripravenej realizácie sochy Bela IV. Viem, prichádza oneskorene. Už je vydané stavebné povolenie… Som si vedomý toho, že môj názor aj nezaváži, neprispeje k oprávnenej snahe časti odbornej architektonickej verejnosti o reanimáciu pôvodného zámeru, ale na princípoch kultúrneho prístupu k jeho realizácii. Čas pritom nemôže byť limitujúcim faktorom.

Od začiatku je myšlienka uvedenia Bela IV. do reálneho priestorového obrazu mesta organizačne i odborne zabezpečovaná a pochopená tak, že vytvára priestor pre vyvolanie možnej dodatočnej názorovej diskusie, až oponovanie. Počiatočná myšlienka sa totiž nemôže sústrediť na „sochu“. Nemôže byť predsa najprv „socha“ a potom miesto… Nemôžu to byť dve veci, ktoré nie sú chápané od začiatku celistvo. Priestor a socha musia byť tvorené vo vzájomnej symbióze, súvzťažnosti, vrátane dejinných súvislostí. A miesto také, čo má priestorový výpovedný, referenčný potenciál. Výber miesta – priestoru, s predpokladom možnosti a vhodnosti jeho samotného dotvorenia pre súzvuk s jeho umeleckým a výpovedným sochárskym akcentom. Podľa dostupných informácií priestorové uplatnenie (zdôrazňujem už vopred vytvorenej podoby sochy!) oscilovalo v priestore hradného areálu, resp. v kontakte s ním. Návrhy boli – pred praetoriom (historickou radnicou, terajšou galériou), pred barbakanom (protinávrh kolegu Ing. arch. Jozefa Frtúsa)…Rozhodujúcim návrhom sa stalo umiestnenie v blízkom kontakte s Petermannovou vežou – zvonicou, vo vnútri hradného areálu (návrh Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica). Tento návrh bol z pozície Mesta odborne overený a zhodnotený aj Radou primátora mesta pre architektúru a urbanizmus.

Pri finálnom rozhodovaní bol potvrdený návrh umiestnenia sochy v kontakte s Petermannovou vežou. Netvrdím, že je to lokalita nevhodná. Reprezentuje tiež špecifickú priestorovú kvalitu. Ibaže rozhodujúcim nosným argumentom nemôže byť historizujúca úvaha Krajského pamiatkového úradu, že osadenie sochy gotického panovníka prináleží výlučne do gotickej časti prostredia hradného areálu. Teda nie do iného prostredia. Tento argument je hodný polemiky a nemá podľa mňa vyčerpávajúcu  filozoficko-výpovednú hodnotu vývojových procesov mesta ako pokračujúceho deja a zasadenia Bela IV. do tohto deja… Áno, pripúšťam, že sochu Bela IV. nemusí obklopovať práve renesančná atmosféra praetoria (ktoré mimochodom však v sebe sčasti nesie rovnako aj gotické historické prvky), ani scenéria barbakanu… Podstatným sa mi javí, že od počiatku chýba celej myšlienke jej filozofická podstata a presvedčivé východiská, nevyvolávajúce dodatočne polemickú diskusiu. Belo IV. by predsa mohol dostať aj šancu byť účastný pretvárajúceho sa obrazu mesta a nezostať na prahu gotiky?  Mal by dostať možnosť vykročiť k otvorenému stretu so súčasnou situáciou, verejnosťou, so súčasným (a budúcim) životom? Verejnosť by mala dostať šancu stretnúť sa s ním možno priamo v otvorenom verejnom priestore… Nehľadať ho len v komornom závetrí histórie gotického obdobia rozvoja mesta.

Problém podľa môjho názoru naviac vyvstáva zo skutočnosti, že bola vytvorená predstava sochy bez súvisu s prostredím. Napokon, myšlienka nemusí byť postavená na „soche“. Na jej bytí či nebytí v tom či onom priestore. V tom momente tu  vystupuje otázka opodstatnenia osobnej „personifikácie“ udalosti ako takej cez „neživú sochu“. Otáznym zostáva, či ideu udelenia mestských výsad v kontexte s dobovými udalosťami sa nepokúsiť rozviesť a umelecky stvárniť v podobe dejinného, pre vývoj a formovanie mesta symbolického odkazu v inom, než konkrétnom, úzko osobnostnom vyjadrení.

Lenže – už je vydané stavebné povolenie… A čas vraj súri. Pritom by nemusel… Od udelenia mestských privilégií v r. 1255 ubehlo úctyhodných 765 rokov…

Ing. arch. Michal Gaj, autorizovaný architekt SKA, laureát Ceny Dušana Jurkoviča za urbanistické dielo – 1999 a laureát Ceny Dušana Jurkoviča za architektonické dielo – 2005

Názor architekta Igora Teplana