Pád slovenskej ekonomiky ukazuje nielen na malý záujem verejnosti otvoriť spoločnosť skôr a rýchlejšie, ale aj na už dlhšie kritizovanú nedostatočnú a pomalú pomoc vlády.

Pokiaľ viaceré štáty poskytli malým i stredným podnikateľom plošnejšiu finančnú pomoc, naša vláda sa nevyhla stráženiu si centíkov a snahe mať situáciu puntičkársky pod kontrolu. Mnohí podnikatelia v zahraničí nepotrebovali dokazovať, že ich zlá situácia nebola spôsobená niečím iným, ale práve uzatvorením v čase koronavírusu. Pritom vo veľa prípadoch nie je dôvod na problémy len jeden.  

Malé a stredné podniky sú naším spoločným úspechom. Hovoria o podnikavosti, životaschopnosti, kreativite aj zodpovednosti ľudí. Tvoria aktívne a flexibilné ekonomické prostredie, dôležité pre udržateľnosť ekonomiky a bezpečnosť. Určite by si zaslúžili väčšiu pozornosť vlády.

Štáty, ktoré poskytli plošnú pomoc sa inšpirovali konceptom tzv. Univerzálneho základného príjmu. Ide o myšlienku poskytovať pravidelnú a rovnakú finančnú čiastku dostatočnú na prežitie každému občanovi bez akýchkoľvek podmienok. Bez ohľadu na to, či pracuje alebo nepracuje.  

Okrem odstránenia chudoby by tento príjem umožnil ľuďom dopriať si dlhšie obdobie na hľadanie vhodnej práce alebo zostať istý čas bez nej a venovať sa deťom alebo starším rodičom.

Slabo platení zamestnanci by si mohli ľahšie vyjednať lepšie pracovné i finančné podmienky alebo zostať bez práce a venovať sa komunitným aktivitám či dobrovoľníctvu. Predovšetkým by to znamenalo zníženie stresu, ktorý v neposlednom rade ničí aj ekonomiku, pretože ľudia uprednostnia finančnú istotu pred efektívnou a zmysluplnou prácou.

Financie na projekt by prúdili zo zrušených dávok v nezamestnanosti, materskej a opatrovateľskej podpory a ďalších sociálnych programov a hlavne zo zrušenej administratívy ktorú si vyžadujú.

Nie je to nová myšlienka, vyšiel s ňou mysliteľ Thomas Paine pred viac ako 200 rokmi a snívali o nej Martin Luther King, Milton Friedman, Friedrik von Hayek a samozrejme mnohí ďalší. Odvtedy prebehlo veľa experimentov na menších územiach alebo s niektorými skupinami obyvateľov.

Univerzálny základný príjem funguje už desaťročia na Aljaške. Najväčšie experimenty boli vo Fínsku, Kanade, USA, Keni, Thajsku, Škótsku,… Švajčiari sa ho snažili presadiť v referende v roku 2016.

Medzi jeho zástancov patria  tiež Mark Zuckerberg, Bill Gates, Richard Branson, Elon Musk …kedysi aj naša SaS. Samozrejme, je to príťažlivý projekt, ale tiež veľmi odvážny na plošné zavedenie. Je však dobré poznať výsledky rôznych pilotných programov a využiť ich tam a vtedy, keď je výhodné spoľahnúť sa na občanov, konať rýchlo a nezaťažovať štátnu administratívu.

Problém je v dôvere. Známy fínsky dvojročný pilotný program potvrdil, že chudoba je nedostatok peňazí a nie zaostalosť alebo nedostatok charakteru či lenivosť. Na Slovensku mi takéto zistenie chýba.

Ekonómovia už dopredu vyhlásili, že prežijú len tí najlepší a najsilnejší (možno aj so štátnou podporou). A ukázanie snahy o záchranu malých podnikateľov sa zdá byť len politickou povinnosťou.