Bolo to v roku 1988. V televízii nám zrazu dávali krásnu Angeliku. A my sme vedeli, že máme počúvať spravodajstvo Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky. Dozvieme sa niečo dôležité. Vtedy to bola sviečková manifestácia.

Dnes takéto propagandistické médiá chýbajú. Na porovnanie informácií. Trh ovládajú miliardári, tí robia hlavných cenzorov. A ja, ktorý som 27 rokov prežil v štátnom či verejnoprávnom rozhlase, musím s hrôzou konštatovať, že sloboda je fuč.

Len sa musím mierniť. Prudko sa mi zvýšil tlak, už ho mám taký, ako keď som sa bezmocný potácal pod tlakom klebiet tretieho sektora a nevedel som čo s tým. A mierniť sa musím aj preto, lebo človek nikdy nevie, kedy a ako zasiahne cenzor. Dnes som presvedčený, že to príde..

Začalo sa to obvinením, že z komunistu už demokrat nebude. Z úst agenta ŠTB. Lebo som bol iný. Potom ma odsúdila, na podnet tretieho sektora, etická komisia Slovenského syndikátu novinárov. Nikto ma pritom nevypočul. Načo? Čo povie tretí sektor, to je zákonite pravda. Bolo to priam mafiánsky etické.

Študoval som žurnalistiku a tak viem, že všetky správy sa do novín, rozhlasu či televízie nezmestia. Nastáva prirodzený výber. To isté sa dosahuje škrtaním viet a inými úpravami. Tu nastáva problém. Kto a čo vyberá.

Vtedy, po roku 1989, sme pľuli na novinárov, ktorí zjavne klamali. Napríklad o tom, ako sa žije vo svete, čo a ako je u nás.

Generácia sa vymenila, no z tých opľúvaných sú zase hrdinovia žurnalistiky, ktorým ešte aj prezidentka podáva ruky. Za šírenie lží a demagógie?

Ďalší krok sa urobil včera. Nemyslím teraz na politické štátne noviny, ktoré budem posielať na úrad vlády s konštatovaním: ĎAKUJEM. U NÁS POUŽÍVAME TOALETNÝ PAPIER.

Ide mi teraz o základné spravodajstvo. TA3 – spravodajská televízia ani ťuk. RTVS priniesla mimoriadne „závažnú“ informáciu o nejakej demonštrácii pár desiatok ľudí proti rúškam v Rakúsku. Ani ťuk o automobilovej demonštrácii proti Matovičovi v Bratislave a Trnave. Fuj, novinári.

Ešteže máme Facebook. Slovensko sa to dozvedelo. Aj bez presstitútok. Možno nie celkom presne, ale dozvedelo sa. Viete, to nie sú vyštudovaní novinári. Prepáčte im nepresnosti.

Pýtam sa vás, novinárske hviezdy. Čo urobíte, keď budú plné námestia. Nie organizované zvonku, ale domácimi. A verte, že sa to stane. Ani my starí sa nedáme postrieľať za to, že tam hore sú neschopní riešiť problémy a nič iné neopakujú, len neudržateľnosť penzijného systému.

Alebo to, ako treba bojovať proti klamstvám v informáciách. Kto má vedieť, kde je pravda, keď oficiálne médiá zlyhávajú? A komunisti v roku 1989 by dojatím slzili, keby mali toľko poslušných ovečiek.

A keď nám cenzúra zoberie Facebook, vrátime sa k rozmnožovacím mašinkám a písacím strojom. A pôjde to z ruky do ruky. Demokraciu nezastavíte.

Prepáčte, rozohnil som sa. Zajtra inak. Tlak treba znížiť a mám pripravených toľko pekných fotiek…