Ja si myslím, že ich je už dosť. Budem sa držať cestovného ruchu, v tom sa asi koľko toľko vyznám a nemienim sa hrať na politika, ktorý vie všetko.
Spomínam si na časy, keď v Banskej Bystrici vznikla Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Prvý riaditeľ nevedel o problematike vôbec nič a tak aj skončil. Potom nastúpil Ján Bočkay, riaditeľ hotela Lux. A pre agentúru sa začali hviezdne časy. Málo peňazí, pár ľudí, nadšenie pre prácu. To bolo skvelé obdobie.
Potom prešla agentúra do Bratislavy. A postupne potrebovala stále väčšie priestory. Nakoniec mala už asi 120 profesionálov, ktorí sa ponáhľali a múdro tvárili. Tých niekoľko ľudí zo začiatku sa tam už akoby stratilo. Riaditelia sa menili po voľbách, lebo už to bola prísne politická funkcia. Agentúra minula viac peňazí na mzdy ako na propagáciu a ešte aj tie peniaze išli ktovie kam.
Napokon agentúra zanikla a skoro nikto si to ani nevšimol. O jeden úrad viac či menej? Komu na tom záleží. Úradovanie sa prenieslo na ministerstvo dopravy a bolo.
Dve opatrenia pomohli cestovnému ruchu. Dotácie pre školy v prírode a lyžiarske výcviky. A potom, vtedajšou opozíciou tak kritizované rekreačné poukážky. Výborné, motivačné nápady, ktoré reálne rozbehli cestovný ruch. Aj so všetkými nedomyslenosťami, ktoré sú pre politikov príznačné.
Ešte nevieme ako to dopadne. Ale, podľa predbežných informácií by mali poukážky zaniknúť. A ušetrené peniaze sa dajú na novú agentúru. To je ono. Cestovný ruch ako taký to síce poškodí, ale kopa darmožráčov sa v Bratislave dostane k válovom a kopa bohatých podnikateľov k dotáciám. A asi o to ide. Z poukážok sa bohatým veľa asi neušlo. Ľudia si skôr objednávali lacnejšie pobyty. A vďaka tomu sa naplnili aj menšie ubytovacie zariadenia.
Čiže, slovami premiéra, to nebol prínos pre tvorbu HDP. Len pre zamestnanosť obyčajných ľudí. A pre rozptýlenie cestovného ruchu, aby sa znížil tlak na príliš zastavané časti Slovenska do ďalších krásnych regiónov.. No a koho z bohatých by zaujímali malí ľudia. V Rakúsku je to naopak. A pri komplexnom plánovaní je práve táto krajina vzorom, nad ktorým vzdycháme.
Nechcem si prihrievať svoju politickú polievočku, ale práve rovnomerná životná úroveň a spokojní ľudia, život pre každého, to je tá pravá sociálno – demokratická politika. Na heslá a rétoriku sa treba vykašľať. Treba myslieť na ľudí.
Životné prostredie prijať ako bohatstvo, stavať na ňom. Masové centrá už máme vybudované, nech tu sú, ale treba myslieť na prácu pre ľudí v krajine, ktorá sa nedevastuje, v ktorej sa ľudia tešia z toho, že poskytujú služby v nezničenej krajine, kde sa v peniazoch neprehŕňa úzka skupinka zbohatlíkov, ale kde sa ujde všetkým. Alebo ak nie všetkým, tak mnohým. Lebo ani cestovný ruch nie je samospasiteľný.
Všetci máme radi krásnu prírodu. No, už celé roky sú v centre pozornosti akvaparky, veľké hotely, rakovina krajiny – premnožené apartmány, golfové ihriská. Všetko potrebujeme. Ale, už hádam dosť. Dnes potrebujeme chrániť záujmy malého človeka.
Časy sa menia a toto je môj májový politický pohľad.
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: autor a ilustračné