Aby nedošlo k zmätkom pri mojom písaní a aby som tomu čo napíšem rozumel aspoň ja, musím tomu dať nejaký poriadok.

U nás ešte neboli bezdomovci. A ja som sa dostal na veľtrh cestovného ruchu do Londýna. Spali sme piati na dlážke a na holých matracoch. Ale, za riadne peniaze. Liberálna spoločnosť funguje na princípe ponuky a dopytu.

Ale, to nič. Večer som si zašiel k Temži. A ja som netušil, že niečo také existuje. Stovky, možno tisíce bezdomovcov tiahli k rieke. V uliciach vraj ťahá a pri vode je teplejšie. Ale čo ma do toho, je to ich slobodná vôľa.

Potom som zažil hrôzu umierania dcéry. Týždeň, až do konca ma nikto nevyhodil z nemocnice. Určite som smrdel, bol som špinavý, neoholený. Do poslednej chvíle nám lekárka hovorila o tom, že pomôže už len zázrak. Potom sa pozrela na rodičov a vyhlásila: „Ideme robiť zázrak.“

Nepoučil som sa. Až v tomto týždni pred 25 rokmi som sa prestal s nenávisťou pozerať na povaľačov a bezdomovcov (už sme ich mali).  Ako to, že žijú, zbytoční, odporní, špinaví? Ako to, že im nič nie je? Až zrazu som si uvedomil, je tomu presne 25 rokov – akým právom súdim, akým právom chcem rozhodovať o živote a smrti? Kde sú vlastne hranice môjho slobodného myslenia,  kde sú vôbec hranice ľudskej pýchy?

Preleťme teraz v čase, lebo by to bolo pridlhé. Mnohí obdivujú USA ako vzor slobody a liberalizmu. Až takého, že kto nechce, nemusí si platiť ani sociálne poistenie. A 30 % Američanov si ho ani neplatí. Jedni preto, lebo sú nesmierne bohatí a za svoje si kúpia hoc aj celé nemocnice, druhí preto, že si to nemôžu dovoliť.

A v New Yorku, meste nesmierneho bohatstva, teraz v koronakríze uskladňujú dočasne mŕtvoly v chladiarenských autách. Pochovávajú ich v masových hroboch. Veď to je ich vec. Nemali byť chudobní a oslabení, nadrogovaní, vyhladovaní A mali si platiť poistku. Tí, bez štátneho občianstva, šup do Európy, šup na Slovensko. Tu im pomôžeme. Nebudeme tvrdiť, že ich šťastím je vôbec to, že im mesto poskytne truhly a spoločný hrob.

Uf, ale som sa zamotal. A nedostal som sa k hlavnému. Veľkému a múdremu definovaniu hranice liberalizmu, kde tí schopnejší sú ťahúňmi spoločnosti a konzervativizmu, v ktorom má väčšie miesto láska a porozumenie. Nedostal som sa k sociálnemu pohľadu na svet a k zásluhovosti.

A ešte k fotke. Pôvodne som vybral perfektný záber na dvojicu na nudistickej pláži. No, nejako som sa zarazil. A radšej dávam tiež voľnomyšlienkársku fotku chlapa s kobrou. Bol asi tri metre od nás, na pláži. Potom štyri dni neprišiel. Vraj som mu zaplatil toľko za fotenie, že si mohol kúpiť ryžu aj na viac dní. A potom? Koho by to zaujímalo…