Už to bude tak. V mojom veku sa patrí spomínať a patrí sa s tým otravovať druhých ľudí. A tak spomínam.

Pripravoval som sa na vysielanie relácie Dobré ráno v rozhlase. To už dva dni predtým som chodil ako bez duše, lebo to moje improvizovanie nikdy nebolo prvoplánové. Aj z politických dôvodov, aj z profesionálnych, z úcty k poslucháčom som si nemohol dovoliť hovoriť len tak hocičo. Bol som len redaktor, nie premiér.

Išiel som popri jednej vývesnej skrinke. A v nej bol letáčik. Pri príležitosti víťazného februára, na počesť 1. mája, oslobodenia našej vlasti sovietskou armádou, pri príležitosti výročia SNP organizuje Zväz záhradkárov výstavu produktov našich záhrad.

V hlave mi zapracoval nápad. Vytiahol som pero a dopísal: „Pestovaním tekvice rozdrvíme americký imperializmus.“

No a potom som to odvysielal. Len s tým, že to s tou tekvicou tam akože niekto dopísal.. Bola to nádherná satira. A predstavte si, nič sa nestalo. Aj tí hlúpejší funkcionári Komunistickej strany uznali, že spájať mrkvu a paradajky s víťazným februárom je hlúposť .

Pretože, človek má rozum na to, aby ho používal. Pretože sa, okrem iného, môže zosmiešniť. Včera, ešte premiér nedokončil, svoje úvahy, už jeden facebookový priateľ napísal, že práve spustil ďalšiu nákupnú paniku. A nebol to žiadny SMERák, skôr naopak.

Dnes ráno šla dcéra na nákup. Aj pre nás. Zaznamenala rekord. Nielenže bol obchod plný na prasknutie, ale múky jedna rodina brala už 40 kg. Doterajší rekord bol 20 kg.

Ja viem, že ľudia sú hlúpi. Vymýšľajú nezmyselné heslá k záhradkárskym výstavám, podliehajú panike. No, akí sú tí, ktorí paniku vyrábajú? Sú takí prešpekulovaní a robia to zámerne, alebo im v hlave niečo chýba?

Navrhujem urobiť internetový prieskum o dôveryhodnosti niektorých politikov. Keď sa môžu urobiť prieskumy o existencii Slovenska, prečo nie o premiérovi? Aj k jednému, aj k druhému by sa mali vyjadriť odborníci, no to je práve to, čo náš premiér nechce.

Patrí sa dať aj nejakú ilustračnú fotku. Nuž, tekvicu nemám, tlčhubu nedám, ale aha. Z leta mám huby. To je ono, to je ono…