Ľubomír Motyčka: Ako sme študovali alebo čo chceli jesť v rozmaznanej Viedni

Blog
2 /

Nie je pravda, keď som o Jánovi Plachom písal v súvislosti so Starými novinami literního umění. Volal sa Ondrej. Bol evanjelický kňaz a pôsobil v Banskej Bystrici. Tu spolu s ďalšími osobnosťami mesta založili spoločnosť Societes Slavica a v roku 1785 založili časopis Staré noviny literního umění. Na svete vydržal len rok.

To sa dá dočítať aj na internete. Predstavte si však, že boli časy, keď sa voda sypala a piesok lial a neexistoval internet. Ba ani firmy ponúkajúce študentom ľahké vzdelanie, lebo im oni urobia ročníkové práce a diplomovky. Načo sa s tým trápiť?

Už je tomu skoro 40 rokov, keď som dostal za úlohu spracovať ročníkovú prácu na tému tohto časopisu. Iste, robili sme aj skúšky z politických vied, ale ani to mi neuškodilo. Politickú ekonómiu kapitalizmu som urobil až na tretí pokus, keď som zo zúfalstva prečítal už aj Marxov Kapitál. Vtedy som to pochopil. Viete, ono bolo po roku 1968 a skriptá vtedy písali len preverení a najmä neskúsení, často i hlúpi pedagógovia.

No, ale ako som to musel vtedy urobiť? Niekoľkokrát som cestoval do Martina, do Matice Slovenskej. A tam som si časopis požičiaval. A egoisticky som si pochvaľoval, že vyšlo len pár čísiel. Časopis bol totiž písaný schwabachom a v biblickej češtine. Pri lúskaní viet mi išlo roztrhnúť hlavu.

Čo som napísal, bolo však moje. Aj s chybami či nepresnosťami. Nebol to žiadny plagiát.

Už si ani zďaleka nepamätám všetko. Utkveli mi však v pamäti dve veci. Sťažovanie si jedného z autorov na zlé mravy v Banskej Bystrici. Čo len s tým našim mestom bude, keď dospeje tá nevychovaná a drzá mládež? Nič ju nezaujíma, len zábava a nemá záujem o veci verejné. Toto pre zaujímavosť.

Veľmi inšpiratívne na mňa pôsobil článok o tom, že: „Hoc na Dolních Uhrách sedlák v zamaštené kabani chodí a na Horních Uhrách ani vrabec neobžije, prieberčivá Viedeň maslo, mlieko, tvaroch, med, predsa len z Horného Uhorska si vozí. Aby mala to najlepšie.“

Prečo časopis zanikol? Udialo sa presne to, čo sa muselo. Nemal nikdy viac ako 60 predplatiteľov. Zväčša to boli chudobní evanjelickí kňazi. Napriek množstvu poučných článkov aj o hospodárení, tí bohatí sa o rozvoj svojej krajiny nezaujímali. Bože, aké je to súčasné…

Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné a archív

Ľubomír Motyčka