Boli časy, keď mi bola Veľká Británia sympatická zachovávaním svojich národných tradícií, ktoré pretrvali stáročiami. Napokon stáročný britský parlamentarizmus s kráľovnou bol vyhlásenou kolískou demokracie. Už to neplatí.

Prvýkrát som zapochyboval, keď Briti v referende rozhodli o vystúpení z Európskej únie na základe falošných argumentov politikov, ktorí to po naťahovačkách dotiahli až do brexitu. Vtedy som pochopil, prečo v dávnych dobách kráľovskej monarchie nafúkaných Angličanov nazývali Škóti a Íri „bastardmi“.

Vrcholom všetkého je doslova hlúpy postoj sebavedomého britského premiéra Borisa Johnsona k šíreniu koronavírusu na ostrovoch. Akoby to bol problém len kontinentálnej Európy a zvyšku sveta, ale Veľkej Británie sa to netýkalo. Ešte minulý víkend sa v Anglicku konal veľký koncert Stereophonics a masový  polmaratón. Kráľovná Alžbeta II. už má 93 rokov, ale na tradičné oslavy Dňa Commonwealthu 9. marca dorazila bez ochranného rúška. Až teraz sa rozhodla, že preventívne opustí Buckinghamský palác.

To všetko v čase, keď v Taliansku zomierajú na  COVID-19 stovky ľudí denne, počet nakazených ľudí stúpa geometrickým radom prakticky vo všetkých krajinách Európskej únie.

Hlavný vedecký poradca Johnsonovej vlády Patrick Vallance  prišiel s počítačovým modelom, ktorý ukazuje, že krajina je teraz ešte len v úvodnom štádiu šírenia nákazy, epidémia sa začne prudko šíriť o štyri týždne a svoj vrchol dosiahne medzi desiatym a štrnástym týždňom.

Preto by podľa neho nebolo správne, keby vláda vyzývala občanov na separáciu a na zotrvávanie vo svojich domovoch už teraz. Vedci nad týmto experimentom „kolektívnej imunity“  iba nechápavo krútia hlavou. V Číne, kde koronavírus udrel v plnej sile ako prvej krajine, majú presne opačné skúsenosti, lebo chroba sa šíri osobným kontaktom medzi ľuďmi. A mnohí Briti len čakajú, čo sa udeje…

Medzitým išiel do karantény celý futbalový klub londýnskeho Arsenalu, ktorého skalným fanúšikom v dobrom i zlom som od roku 1971, kedy získal double – stal sa víťazom Premier League a FA Cupu. A to zďaleka nebol jediný známy prípad.

Až keď počet infikovaných Britov koronavírusom presiahol 1 400 prípadov a 35 úmrtí, zrazu sa zobudil aj (ne)zodpovedný premiér Boris Johnson a jeho vláda zrazu prijíma prvé krízové opatrenia, ktoré sú však od tých našich na míle vzdialené. Pacienti, ktorí podľahli ochoreniu COVID-19, boli vo veku 45 až 93 rokov s vážnymi zdravotnými problémami a zostali veľmi ďaleko od „kolektívnej imunity“. Nedivil by som sa, keby rozkladný proces vo Veľkej Británii pokračoval aj po odznení nielen brexitovej krízy, ale aj tej súčasnej koronavírusovej

Toto keby sa dialo na Slovensku, tak je tu panika medzi ľuďmi a vláda si to riadne „vyžerie“. Ibaže Slováci sa zachovali maximálne zodpovedne a prijali tvrdé protivírusové opatrenia vlády s pochopením. Aj keď u nás máme oproti iným krajinám zatiaľ iba necelú stovku pacientov nakazených koronavírusom a žiadneho mŕtveho, zdravotníci, hygienici, policajti, štátne i samosprávne úrady sú v plnej permanencii.

Kým ešte minulý týždeň stretnúť na ulici či v obchode človeka s rúškom na tvári bolo v Banskej Bystrici skôr raritou, dnes je to pravý opak. U nás si nikto z vládnych politikov nedovolí experimentovať a hazardovať so zdravím či životmi občanov, ako to dokazuje Johnsonova vláda vo Veľkej Británii.

Môžeme si gratulovať, že v čele štátu máme takého pracovitého a zodpovedného premiéra, akým je Bystričan  Peter Pellegrini, ktorý napriek tomu, že onedlho mu vyprší jeho mandát, svedomito maká do poslednej chvíle aj v pozícii ministra zdravotníctva. Neuhýba pred žiadnym problémom, je otvorený, ľudia oceňujú jeho rozvahu a rozumejú mu. Neúnavne pracuje aj jeho tím odborníkov na čele s ministerkou vnútra Denisou Sakovou, hoci podľa „svetového“ analytika Juraja Mesíka pôvodom z Banskej Bystrice to nič neznamená.  Ktovie, ako to bude vyzerať po nástupe nového premiéra…

Keď už hovoríme o Veľkej Británii, treba spomenúť aj vedenie EÚ. Pravdupovediac ani to sa veľmi nevyznamenalo v riešení koronavírusovej krízy pri  jej vzniku a národné štáty sa museli spoľahnúť v prvom rade sami na seba. Až teraz prichádzajú prvé opatrenia v rámci Schengenu a ekonomická pomoc pre najviac postihnuté členské krajiny, ktorým koronavírus nabúral hospodárstvo a nikto nevie povedať, koľko táto kríza ešte potrvá.

V každom prípade pre mňa už prestala byť Veľká Británia vzorom demokracie a presviedčam sa čoraz viac, že my Slováci sa nemusíme tak veľmi vzhliadať ani v ostatných západných demokraciách vrátane USA, ako tomu bolo po Novembri ´89. Pevnosť demokracie a vzájomná solidarita sa prejavujú v krízových situáciách a nemusí to byť iba na jednej svetovej strane.

Myslím, že v tejto koronavírusovej kríze si Slovensko počína veľmi dobre, hoci iba nedávno boli u nás parlamentné voľby a riadne prepísali politickú mapu našej krajiny. Napokon sa dokážeme vyrovnať aj s ďalším „Kočnerovým vírusom“ v justícii, takže s tou našou slovenskou demokraciou to až také zlé nie je, ako sa nám to ktosi za posledné roky snažil nahovoriť. Všetko ukáže čas…