Na konci roka som si užil. Operácia sa podarila, no potom prišli aj psychické problémy. Vyše mesiaca som takmer nechodil. Netreba ma ľutovať. Dvojkilometrové prechádzky už zvládam, aj hodinové plávanie. A už si plním aj poslanecké povinnosti.
Napriek tomu sa snažím vyhýbať politickým témam. Politické konflikty sú odporné a keďže som v rekonvalescencii, múdre je plne sa postaviť na nohy. Zdravie je prednejšie. Len občas uletím.
Mám ešte jeden dôvod. Ctíme si mnohých ľudí. A mám ich aj rád. Sám cítim, ako ma občas zabolí netaktné vyjadrovanie smerujúce k odcudzovaniu, vysmievaniu názorov, ktoré zastávam ja. Tak, prečo to mám druhým robiť ja? Prečo si nezachovať v tejto šialenej dobe odstup?
Áno, som SMER – SD. A verím v zodpovednosť i silu rozumu. Nás, členov strany je 15 000. Máme kopu chýb, za nami sú omyly, najmä pustenie si k telu mnohých darebákov. Ale tí končia postupne base alebo preskakujú do iných strán. Tak čo?
Toto je moje volebné vyjadrenie. Nikoho nechcem urážať. Každý máme svoju úroveň poznania. Ja som SMER – SD. No, lajkujem propagáciu aj ľudí z iných strán. Ak sú mi blízki.
Len jedno si neodpustím. Tento výrok som použil na rozhraní rokov 1989/90 ako dúšok na rozlúčku v rozhlasovej relácii Dobré ráno.
POZOR NA NESCHOPNÝCH, SÚ SCHOPNÍ VŠETKÉHO!
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné
Bystricoviny TV
