Kto by nepoznal jeden z nezabudnuteľných výrokov Miroslava Donutila alias Bohouše Šebeka v Hřebejkovom filme Pelíšky. Povedal ho v scéne, keď sa mu ostatní smiali z neúspešnej ukážky „nerozbitných“ umelohmotných pohárov z NDR.

Nevdojak som si naň spomenul, keď som v Denníku N čítal vyjadrenie Andreja Leontieva z advokátskej kancelárie Taylor Wessing zastupujúcej BBSK v spore so SAD Zvolen k riešeniu autobusovej krízy v našom kraji.

Leontiev videl tri spôsoby riešenia:

1. Kraj uzavrie so SADkou Zvolen dočasnú zmluvu na maximálne dva roky
2. Prevádzku autobusov firme jednostranne prikáže BBSK
3. SADke to prikáže súd.

Nevyšlo mu to, lebo napokon nastala štvrtá možnosť. Zvolenský dopravca po zaplatení záväzkov zo strany BBSK oznámil, že od stredy budú jeho autobusy jazdiť podľa sporných, ale stále platných  dodatkov a voči očakávanému rozsudku Okresnému súdu v Bystrici sa odvolá. Inými slovami všetko zostalo po starom. Takže komu to celé prospelo?

To isté sa pýtali krajskí poslanci na pondelkovom mimoriadnom zastupiteľstve predsedu BBSK Jána Luntera a v spore so SADkami aktívneho podpredsedu Ondreja Luntera. Päťročné dodatky k pôvodnej desaťročnej zmluve so SAD Zvolen  a SAD Lučenec, ktorá sa končila, v roku 2017 jednomyseľne odsúhlasilo celé zastupiteľstvo a následne podpísal vtedajší župan Marian Kotleba.

Aj na základe právnych analýz vtedy nikto nemal pochybnosti o tom, že by mali byť nezákonné, v rozpore s európskym právom. Navyše prinášali BBSK do budúcnosti výhodnejšie ceny za kilometrovné a nižšie náklady pre rozpočet kraja, ako tomu bolo dovtedy (a platí to doposiaľ).

Tak to, až na pár výnimiek, vidia aj súčasní poslanci, ktorí nerozumejú, prečo Lunterovi právnici neuznávajú investíciu dopravcov do obnovy vozového parku, keď SADky nevlastnia cesty ani autobusové stanice a do iného ako nových autobusov nemôžu investovať.

Poslanci nechápu ani to, prečo po podaní sporu na súd v zastúpení dobre platenej advokátskej kancelárie z Bratislavy neboli informovaní o právnej analýze, ktorá k tomu viedla ani o krokoch, ktoré sa následne udiali. Najviac však vyčítali županovi a jeho synovi to, že neboli pripravení na variant, že to celé nevyjde a môže nastať situácia, keď dopravca bez akceptovaného zmluvného vzťahu jedného dňa pristúpi ku krajnému riešeniu a zastaví poskytovanie dopravnej služby.

V diskusii mnohí poslanci kritizovali aj politizáciu celého problému zo strany vedenia BBSK, ktoré v deň, keď prestali jazdiť autobusy v deviatich okresoch kraja, miesto zabezpečenia nevyhnutného rokovania so SAD Zvolen pred novinármi zvolali politický míting s predstaviteľmi opozičných strán (okrem Sme rodina).

Lunterovci zaútočili aj na premiéra a ministerstvo hospodárstva, že im nechcú pomôcť, hoci štát má v akciovke dopravcu vďaka privatizácii z roku 2003 iba minoritný podiel, ktorý členom dozornej rady neumožňuje zasahovať do riadenia firmy, iba kontrolovať jej hospodárenie.

Nebyť okamžitej aktivity starostov a primátorov cez regionálne organizácie ZMOS, ktorí sa kvôli svojim občanom dokázali počas víkendu dohodnúť so SAD Zvolen na dočasných zmluvách, aby autobusy mohli v pondelok vyraziť na svoje trasy a odviezť tak ich obyvateľov  do práce, škôl či iných inštitúcií, tak by sme tu mali totálny dopravný kolaps bez medzimestského autobusového spojenia.

Ešte aj v tejto situácii, keď bol problém na čas vyriešený, sa vedenie kraja postavilo do pozície koordinátorov tejto akcie starostov a primátorov, hoci na tom nemalo žiadnu zásluhu okrem toho, že prisľúbilo samosprávam preplatenie nákladov za objednané autobusy.

Zastupiteľstvo vyzvalo vedenie BBSK aj dopravcu SAD Zvolen k spoločnému rokovaniu, ku ktorému však nedošlo, lebo SAD Zvolen po úhrade finančných záväzkov kraja za minulé obdobie od stredy v plnom rozsahu obnovil autobusovú dopravu na všetkých linkách v kraji.

Hoci vedenie BBSK vyhlasuje, že neuznáva päťročné dodatky z roku 2017 a SAD Zvolen funguje len na základe „gentleman agreement“, dopravca jazdí a fakturuje podľa nich, pretože zostanú v platnosti až do právoplatného rozhodnutia súdu, čo bude po odvolaní sa voči ešte stále medzitýmnemu prvostupňovému rozsudku zatiaľ v nedohľadne.

Navyše stále nie je pripravený medzinárodný tender na nového dopravcu v našom kraji, ktorý by mal zabezpečovať verejnú autobusovú dopravu po ukončení aktuálneho zmluvného vzťahu so SAD Zvolen a SAD Lučenec. Keď pôjde súd a príprava tendra takým tempom, ako doteraz, tak sa môže stať, že nového dopravcu bude mať BBSK až na konci aktuálneho volebného obdobia, kedy skončí aj platnosť sporných dodatkov. Ešte stále je tu čas na trvalejšiu dohodu.

Preto odpoveď na otázku, komu toto celé prospelo, by mohla znieť, že nikomu. Žilinský samosprávny kraj sa bystrickému modelu riešenia problému (aj keď nemal uzatvorené päťročné dodatky a išiel na výberové konanie s dvojročnou zmluvou) napokon v hodine dvanástej vyhol, ale stálo ho to nevýhodnejšie zmluvné podmienky s rovnakým dopravcom, ako mal doteraz.

Najdôležitejšie pre občanov je, že napriek všetkému, čo sa v posledných dňoch udialo, jazdia autobusy v našom kraji tak, ako doteraz. Vlečúci sa spor medzi krajom a autobusovými dopravcami nemá víťaza, ale porazení sme mohli byť všetci.

Aj keď vedenie kraja sa bráni, že tento spor je bojom za zákonnosť a transparentnosť vo verejnej doprave, nerozumiem, prečo zasiahlo do roky fungujúceho systému autobusovej dopravy na medzimestských spojoch, ktorý mohol skončiť v kolapse. Akoby samosprávny kraj nemal iné problémy, ktoré treba urýchlene riešiť. Napríklad kde je sľubovaná integrovaná doprava?

Myslím, že teraz si aj ostatní župani, ktorí majú so svojimi dopravcami podpísané podobné zmluvy i s dodatkami ako BBSK, dvakrát rozmyslia, či pôjdu bystrickou cestou. Nakoniec žiadna nezávislá autorita ešte nepovedala, že zmluvy dopravcov so samosprávami, aké má BBSK, sú v rozpore s európskym právom o hrozia za ne vysoké pokuty, iba Lunterovci…