Ako bystrickí aktivisti na stretnutí občanov s Blahom zabudli na slušnosť a demokraciu

Blog
21 /

Nezvyknem často chodiť na predvolebné akcie, ale pri stretnutí poslanca NR SR za Smer Ľuboša Blahu s Bystričanmi som urobil výnimku. Chcel som vidieť v akcii najpopulárnejšieho ľavicového politika na sociálnych sieťach – sociálneho demokrata bojujúceho proti liberalizmu.

To som ešte netušil, že okrem priaznivcov Ľuboša Blahu a známych Bystričanov tu stretnem aj mladých aktivistov z iniciatívy Nie v našom meste. Jeden z postulátov týchto aktivistov znie:

„Rešpektujúc rôznorodosť názorov podporujeme spoluprácu a budovanie komunity cez posilňovanie hodnôt solidarity, zodpovednosti, spolupatričnosti, tolerancie, úcty, čestnosti a múdrosti. Veríme, že ticho nie je správnou odpoveďou na nenávisť a násilie, niekedy stačí len prelomiť ticho a hovoriť nahlas.“

No ktože by už len bol proti takýmto vzletným slovám. Pravda len do chvíle, keď sa s bystrickými aktivistami stretnete zoči – voči na nejakej verejnej akcii. A tak to bolo aj pri štvrtkovom stretnutí občanov s Ľubošom Blahom v zasadačke odborovej rady v budove Polikliniky.

Do sály prišlo množstvo ľudí, prevažovali tí skôr narodení, pochopiteľne zväčša priaznivci Smeru. Do zadného radu si sadla skupina mladých aktivistov z iniciatívy Nie v našom meste, ktorí od samého začiatku dávali najavo, že patria do úplne iného názorového spektra. Napokon tak ich privítal aj Ľuboš Blaha.

Po jeho úvodnom expozé, v ktorom spôsobom sebe vlastným zaujal svoj postoj tomu, čo sa dnes deje na Slovensku. Na množstve príkladov občas aj expresívne popísal politický súboj ľavice s liberálmi pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. V nasledovnej diskusii musel odpovedať aj na nepríjemné otázky z publika, ale zvládol to bravúrne.

Všetko malo kultivovaný priebeh, pokiaľ sa neprihlásil jeden z aktivistov a neobvinil  Blahu z klamstiev. Potom ďalší aktivisti  vytiahli transparent s hanlivým označením poslanca NR SR, čo vyvolalo pobúrenie v sále. Toto už nebola diskusia, ale obyčajná provokácia, keď slušnosť a úcta k ľuďom zostali v jasnom ofsajde.

Ľuboš Blaha to popísal na svojom facebookovom profile slovami:  „V Bystrici prišli provokovať mladí slniečkari s nenávistným transparentom – ľudia ich vypískali a sklapli. Tak to má byť. Šíria nenávisť, netoleranciu a zlo. Nevadí im Kiska, ktorý dohnal ľudí k samovraždám. Nevadí im Truban, ktorý na školách propagoval drogy. Nevadí im Beblavý, ktorý sedel v gorilej vláde. Nevadia im Kočnerovi kamaráti Matovič a Sulík. Ani Kollár s mafiánskymi kontaktmi.“

A dodal: „Vadí im len Blaha, lebo má celý život svoje vlastenecké názory, svoje ľavicové presvedčenie. Toto je ten slávny liberalizmus. Ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa dnes postavili liberálnej nenávisti. Toto je cesta – vzoprieť sa zlu!“

Je zjavné, že z občianskych sa stali politickí aktivisti v službách liberálnej opozície, vraj „za slušné Slovensko“, ktorí hodili do jedného vreca Kotlebovcov so Smerákmi a bojujú proti nim akoby to bolo spoločné zlo, ktoré treba za pomoci liberálnych médií odstrániť.

Už im nestačí chodiť hlasno protestovať na mítingy ĽSNS, ale s hrmotom prišli aj na Blahovo stretnutie s Bystričanmi. Svojím neokrôchaným vystupovaním neurazili len poslanca NR SR, ale aj všetkých občanov v sále, ktorí prišli na slušnú demokratickú diskusiu s ľavicovým politikom. Veď tí to aktivistom dali aj najavo, čo si veru za golier nedajú (ani na Facebook).

A aký je výsledok? Smer si v prieskumoch verejnej mienky stabilne drží vedúcu pozíciu (hoc s miernym poklesom). Kotlebovcom neustále rastú preferencie, podľa ktorých sú druhou najsilnejšou stranou na Slovensku a liberáli ďalej klesajú. Až by sa chcelo zvolať Blahovým žargónom: „Toto ste chceli slniečkari?“

Jeden z nich Jakub Pohle pred časom povedal: „Pokiaľ ľudia nesledujú Denník N, Sme, Aktuality a podobné médiá, tak sa k nim fakty nedostanú.“

Ja by som k tomu dodal: „Keď ľudia sledujú na vlastné oči alebo čerpajú informácie aj z iných ako mainstreamových médií (hlavného prúdu) a tie si dajú potom dohromady na základe zdravého sedliackeho rozumu, tak si vytvoria jasný obraz o tom, who is who (kto je kto).“

A často je to tak, že ten čo najviac hovorí o demokracii, je v skutočnosti despota, ktorý nepripustí iný názor okrem svojho (vraj liberálneho). Napokon v skladbe Veličenstvo kat o tom vlastne spieva aj Karel Kryl: „Na rohu ulice vrah o morálce káže…“

Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné

Miro Toman