Tak, ako sa slovenský neoliberalizmus plíživo presadzuje v politike, nájdete ho dokonca už aj v niektorých kníhkupectvách. Neveril som tomu, pokiaľ som si to nevyskúšal na vlastnej koži.

Pred Vianocami som zašiel do bystrickej predajne Martinusu hľadajúc knižku pre moju vnučku. Ako som tak chodil od jedného vystaveného knižného titulu po druhý, nevdojak ma napadlo pozrieť si v súčasnosti jednu z najpopulárnejších kníh NOVÉ STATUSY ĽUBOŠA BLAHU: SLNIEČKAM S LÁSKOU (2019) z vydavateľstva Mayer Media, o ktorej sa v poslednej dobe veľa píše.

Najskôr som naďabil na knihu neoliberálneho poslanca Martina Poliačika v rozhovore s Braňom Dobšinským „Ja som povahou fikus“, v ktorej vraj žiadna téma nie je tabu. Poliačik v knihe hovorí otvorene aj o svojej homosexuálnej orientácii, ale to ma akosi nezaujalo. Blahu som však hľadal márne.

Tak som sa opýtal mladej dievčiny pracujúcej v kníhkupectve, či nemajú aj Blahove najnovšie statusy. Pozrela na mňa trochu zarazene s vyjadrením, že iba na sklade, lebo je to kontroverzná kniha. V regáli bol iba jeho „Antiglobalista“. To ma zaujalo, tak som sa trochu provokačne opýtal, či majú Hitlerov „Mein Kampf“. Odpoveď znela, že je vypredaný, ale to sú vraj filozofické knihy.

Tak to ma dorazilo. Vediac, že spolumajiteľ Martinusu Michal Meško je neoliberál, zostal som v nemom úžase, že v jeho kníhkupectve nevládne liberálmi proklamovaná sloboda a demokracia.

K niektorým kníhkupectvom označeným „kontroverzným“ knihám sa dostanete s problémami alebo sú prelepené upozornením: „Obsah tejto knihy je vnímaný ako kontroverzný. Pri čítaní každej knihy odporúčame nezabúdať na kritické myslenie a názory odborníkov v danej oblasti. Zisk z predaja tejto knihy putuje na podporu neziskových organizácií Pohni hlavou a Slovenská debatná asociácia.“

Čo sa týka prelepeného Blahu na sklade, k nemu Meško v rozhovore pre Denník N, kde je členom redakčnej rady, povedal: „V Martinuse budeme predávať aj Blahu, no s kritickým komentárom.“ Podobne je to aj v kníhkupectve Panta Rhei, ktorého spoluvlastníkom je finančná skupina J&T.

Zaujímavé, že kníhkupectvo rozhoduje o tom, ako má čitateľ nazerať na „kontroverzné“ knihy sociálneho demokrata Ľuboša Blahu, ale knihy neoliberála Martina Poliačika sú OK. Nechem hodnotiť obsah predávaných kníh, ale človek to pochopí až vtedy, ak si na Google nájde napríklad neziskovú organizáciu „Pohni hlavou“, v prospech ktorej putuje zisk z predaja „kontroverzných“ kníh.

Pohni hlavou je séria diskusno – zábavných predstavení o kritickom myslení a efektívnej práci s informáciami. Ambíciou projektu je podporiť schopnosť robiť správne rozhodnutia a pracovať efektívne s informáciami pod taktovkou istého Tomáša Hudáka.

Hlavným partnerom tejto neziskovky je spoločnosť ESET, ktorej vlastníci založili liberálny Denník N  a finančne podporujú neoliberálov z Progresívneho Slovenska – Spolu. Chápem, že pre nich je radikálny ľavičiar Ľuboš Blaha so svojimi otvorenými kritickými názormi na neoliberalizmus, ktoré publikuje na svojom Facebooku s takmer 50 tisíc fanúšikmi (čo už vydá za jedno celkom zaujímavé médium), ako červené plátno pre býka. Jednoducho je to ich „triedny“ nepriateľ. 

Nuž príde mi to celé nanajvýš čudné, že neoliberáli vyznávajúci princíp slobody a zodpovednosti pre každého bez rozdielu v ekonomike, politike či v sociálnej oblasti, sa snažia diktovať slobodným ľuďom, čo si majú myslieť resp. ako majú nazerať na obsah niektorých „kontroverzných“ kníh autorov z názorovo opačného  brehu. A kam sa preboha podela sloboda slova?

Teraz to postihuje Ľuboša Blahu, predtým Tibora Rostása či ďalších neliberálnych autorov. Načo potom ich knihy predávajú tieto kníhkupectvá, keď nesúhlasia s ich obsahom? Medzi neoliberálmi na Slovensku je to tak.

Kladiem si otázku, ako sa takýto prístup kryje s hodnotami skutočnej liberálnej demokracie, ku ktorým sa hlásia v Martinuse či Panta Rhei? Mám si azda myslieť, že už aj do kníhkupectiev prenikla politika „našich“ proti tým druhým? Rozmýšľam nad tým, ako to  bude na Slovensku vyzerať, ak sa náhodou neoliberáli dostanú do vlády…