Tohto roku Mesto a Koordinačná rada participatívneho rozpočtu (KooR) zamietli štyrom projektom prístup do hlasovania obyvateľmi mesta. Medzi tieto projekty patrí Banskobystrický Hackathon, Po stopách bystrickej medi, Samohodnotenie škôl a Tajácka florbalová liga. 

Nadšenie z toho, že Mesto a KooR prvýkrát zverejnili dôvody zamietnutia, sa vytráca s ich neprehľadnosťou. Mnohé dôvody sa buď opakujú alebo sa naopak dozvieme nepotrebné informácie, napríklad že Mesto môže uhradiť úroky z prijatých úverov, pôžičiek alebo výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov. Alebo aj to, že mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta.

S dávkou prinútenia som vyabstrahovala dôvody zamietnutia daných projektov do 4 bodov (https://utopia.sk/liferay/web/banska-bystrica/domov):

Chýbajúce cenové ponuky

Pretože som v čase prvého posudzovania projektov bola členkou KooR viem, že cenové ponuky pre jednotlivé položky chýbali, okrem jedného, všetkým ostatným trinástim projektom. Ich predkladatelia boli vyzvaní na doplnenie údajov do siedmich dní.

Predkladateľom neúspešných projektov bolo súčasne poslané oznámenie, že ich projekty tak ako sú predložené nespĺňajú podmienky štatútu na zaradenie do hlasovania. Preto zo strany predkladateľov už nebolo opodstatnené posielať cenové ponuky. Táto požiadavka sa teda už v celkovom zdôvodnení nemala objaviť.

Navyše pri tomto kritériu na podanie projektu treba počítať s tým, že dodanie cenovej ponuky ku každej jednej položke môže naraziť na problémy, napríklad ak je príliš veľa malých položiek, alebo ak nie je možné určiť presný počet účastníkov alebo ak služby poskytuje spoločnosť v jednom balíčku a podobne. 

Režijné náklady

Neúspešným projektom sa neuznala požiadavka preplatiť cestovné, vstupenky, ubytovanie a strava hostí.

Nielen minulé roky, ale aj tohto roku sa rešpektuje preplácanie vstupeniek na divadlá a koncerty. Je preto nepochopiteľné, že nie je možné preplatiť vstupenky do múzeí. Podobne ako minulé roky, tak aj tohto roku sa prepláca cestovné účinkujúcim, prednášajúcim a rôznym lektorom či facilitátorom. Ale problém je preplatiť cestovné žiakom, ktorí chcú navštíviť banícke múzeá.

Podobne je sporné ubytovanie a stravovanie hostí. Projekt Banskobystrický Hackathon, ktorý chcel hostiť fanúšikov a odborníkov na IT a pokúsiť sa spoločne zmodernizovať mestské služby, vlani prešiel do hlasovania, ale tohto roku už nie.

Minulý rok prešiel do hlasovania aj projekt Empatické rodičovstvo, ktorý financoval cestu, ubytovanie a stravu dvom prednášateľom. V predchádzajúcom ročníku v projekte Živá voda v Sásovej sa odsúhlasilo preplatenie cestovných nákladov, prednášky a lektorovanie kreatívnych dielní zahraničnému lektorovi.

Ak by sme išli viacej do minulosti, v roku 2017 sa v projekte Human Fórum uznalo preplatenie cestovného, ubytovania, stravy a občerstvenia pre hostí v sume 1 150 €.

A preto súdim, že „režijné náklady“ nebudú skutočným dôvodom na odmietnutie projektov. A myslím si, že by o týchto otázkach mali rozhodovať obyvatelia mesta v hlasovaní a teda režijné náklady by mali byť z podmienok na obsah projektov vyradené.

Nedostatočný prínos a udržateľnosť

Prínos a udržateľnosť sú kvalitatívne hodnotenia projektov, ktoré by v prípade participatívneho rozpočtu mali byť jednoznačne ponechané na obyvateľov mesta.

Napríklad prínos projektu Po stopách bystrickej medi , ktorý podľa mňa buduje patriotizmus a vzťah k mestu v ktorom žijeme, je v zdôvodnení hodnotený ako preplácanie nákladov na exkurzie a výlety žiakov.

Projekt Tajácka liga plánoval každoročne organizovať banskobystrickú stredoškolskú ligu a prispievať tak k sieťovaniu škôl, teda tvorbe vzťahov medzi školami. V zdôvodňovacej správe sa projekt hodnotí ako „… nákup športových pomôcok za účelom rozširovania krúžkovej činnosti a vytvárania nepovinných predmetov v rámci inštitúcie …“ 

Projekt Sebahodnotenie bystrických škôl mal za cieľ zlepšiť vzťahy v školskom prostredí. Podľa môjho názoru sú tieto vzťahy stále dosť až veľmi problémové, pričom sú zásadné pre rozvoj detí a následne celého mesta. V dôvodovej správe sa píše: „Návrh projektu neobsahoval reálnu informáciu najmä o jeho udržateľnosti, nakoľko obsahom tohto projektu malo by byť nejaké samohodnotenie škôl, čo postráda akúkoľvek reálnu udržateľnosť …“

Podobne Mesto a súčasná KooR nevidia prínos Banskobystrického Hackathonu. Nie je to ani moja oblasť, ale stretnutia IT vývojárov a nové softvéry zrejme nejaký prínos majú. Projekt mohol osloviť mladých ľudí, ktorí by sa dozvedeli o projekte participatívneho rozpočtu ako možnosti spoluvytvárať svoje mesto. Hackathon by v ich očiach zmodernizoval Banskú Bystricu a prispel by aj k zlepšeniu medzigeneračných vzťahov.

Stredné školy

Stredné školy sú v pôsobnosti samosprávnych krajov a nie miest, preto táto požiadavka sa zdá byť oprávnená. Je ale na uváženie, či nepodporiť projekt, ktorý spája študentov viacerých mestských stredných škôl a podporuje tak priateľstvá a vzájomné spoznávanie sa mladých ľudí z rôznych sociálnych či záujmových skupín.

V roku 2017 bol do hlasovania zaradený aj projekt Hokejový pohár stredných škôl v meste BB. Avšak podobná tohtoročná Tajácka florbalová liga neprešla.

Tohto roku je tiež zaradenýprojekt TUŠ festival (Týždeň, Umenie, Študenti) s piatimi divadelnými predstaveniami pre študentov stredných škôl.  

Ale na druhej strane Mesto tohto roku nepodporilo záujem jednej strednej školy vytvoriť a udržiavať klzisko, ktoré by bolo prístupné aj verejnosti.  Opäť ide o kritérium, ktoré niekedy platí a niekedy nie.

Záver

Pre zaradenie projektov do hlasovania existujú podmienky, ktoré sú na jednej strane nie vždy uplatňované a na druhej strane nie sú opodstatnené. Ak takáto situácia pretrváva viacej rokov, treba si položiť otázku prečo.

Podľa mňa pri hľadaní odpovede veľa napovie fakt, že členovia bývalých KooR mali blízko k Banskobystrickej alternatíve a že medzi KooR a Mestom sa o zaradenie projektov do hlasovania muselo „bojovať“. Išlo teda o vyjednávanie banskobystrickej pravice s ľavicovým Mestom.  

Projekt participatívneho rozpočtu umožňuje predkladateľom projektov zviditeľniť sa, a preto obsahuje silný politický aspekt. Vyraďovanie projektov, ktoré splnili základné kritériá je preto veľmi citlivá záležitosť a robiť ho môžu len volení zástupcovia. (Aj model parížskeho participatívneho rozpočtu to rieši takto.)

Myslím si, že aj v prípade, že mestskí poslanci alebo iným spôsobom volení zástupcovia by mali právo vyradiť projekt, dôvodom by mohlo byť šírenie rasizmu, diskriminácie a podobné jasne opodstatnené dôvody.

Na začiatok by však stačilo nastolenie a striktné dodržiavanie jasných pravidiel a umožnenie kontroly verejnosti. Potom by sa mohlo začať verejne diskutovať aj o týchto pravidlách.