Angažujem sa ako dobrovoľníčka v Koordinačnej rade mestského participatívneho rozpočtu len krátku dobu. Sú to necelé, ale na druhej strane prínosné tri mesiace. Rada by som sa raz s vami podelila aj o pozitívne skúsenosti, ale momentálne prichádzam opäť s kritikou.

Po ukončení obdobia predkladania projektov ma prekvapila informácia o našom stretnutí s predstaviteľom mesta a posúdení jednotlivých projektov. Očakávala som, že kontrola zhody projektov s dokumentmi uvedenými v Štatúte je technická záležitosť a že si ju urobí Mesto samé.

Stretnutie bolo skutočným prekvapením. My, teda členovia Koordinačnej rady (KooR), sme presviedčali a vyjednávali. Nehovorilo sa len o formálnych záležitostiach, ale aj o užitočnosti a prínose projektov. Snažili sme sa presadiť čo najviac projektov, ale logicky priestor na ich výber podľa subjektívnych preferencií a samozrejme podľa politických preferencií jednotlivých predkladateľov tu bol.

Od bežného dobrovoľníka sa nedá očakávať, že zvládne posúdiť zhodu jednotlivých projektov s podmienkami vyhlásenými v rámci PDF, s platnou legislatívou a aktuálne platným Programom hospodárenia a sociálneho rozvoja Mesta. Ďalej zhodu s koncepciou Mesta tak, aby nešlo o duplicitné projekty, zhodu so Zásadami hospodárenia s majetkom Mesta a ešte s nejakými menej významnými požiadavkami, ktoré sú uvedené v Štatúte. 

Uvedomila som si, že participatívny rozpočet v Banskej Bystrici je naozaj ešte len v plienkach. Pár dobrovoľníkov tlačí na Mesto, ktoré trochu pootvorilo dvere, ale ktoré sa stále bráni rozbehnúť projekt. Chráni sa hrubým múrom dokumentov, zasahuje do výberu projektov, pričom zodpovednosť presúva aj na členov Koordinačnej rady.

Počas týchto rozhovorov som požiadala Mesto o podobný prístup k projektom, ako sme ho mali my v KooR. Teda aby navrhlo predkladateľom úpravy v projektoch tak, aby ich projekty mohli byť akceptované. Niekde stačila len malá úprava, ale tento návrh nebol vypočutý.

Mnohé argumenty Mesta boli pre mňa, ako bežného občana, nepochopiteľné. Napríklad, že do hlasovania sa môže dostať koncert alebo divadlo, aj to len po náročnom vyjednávaní, ale nemôže sa dostať prednáška / vzdelávanie alebo návšteva múzea. Aspoň tohto roku nie. Pretože príklady z iných rokov by sa našli.

Zaujímavou témou rozhovorov bola otázka, nakoľko projekt musí byť prístupný všetkým obyvateľom. Jednoduchá logika hovorí, že singletraily, teda trasy pre adrenalínový zjazd z kopca na bicykli v lesnom teréne, sú prístupné všetkým, ale návšteva múzea žiakmi základnej školy už nie je prístupná všetkým a teda nemôže byť medzi projektmi PR.

Ak si však položíme otázku, ktorý projekt je prospešnejší všetkým, prípadne ktorý by oslovil viacej obyvateľov, či singletraly, ktoré využíva možno aj 50 Banskobystričanov alebo vstupy do múzeí pre žiakov, ktorí tým získajú vzťah k histórii mesta, čo sa samozrejme niekde odzrkadlí, potom sa o zaradení takéhoto projektu nedá pochybovať.

Medzi inými sa objavila aj otázka stredných škôl, ktoré nepatria pod správu mesta. Napriek tomu projekt s viacerými divadelnými predstaveniami pre študentov stredných škôl má temer istú nádej na schválenie, ale projekt, ktorý sľubuje pravidelne, dvakrát za rok organizovať stredoškolskú florbalovú ligu, je vylúčený. Pričom tento projekt na rozdiel od predchádzajúceho dáva prísľub viacročného fungovania a taktiež sieťovania škôl, teda poskytnutia možnosti vytvárať študentské vzťahy naprieč všetkými bystrickými strednými školami.

Verím, že takéto a podobné otázky by boli veľmi príťažlivé pre mnohých obyvateľov, keby im Mesto dalo šancu. Nemali by sa riešiť len v malej skupinke, ktorá si v systéme participatívneho rozpočtu vytvorila právo rozhodovať.

Jedným z viditeľných dôkazov subjektívneho rozhodovania je projekt Hackathon, ktorý sa vlani do hlasovania dostal, ale tohto roku má problémy.

Projekt Hackathon je zaujímavý aj tým, že v prípade úspechu má, ako je v ňom napísané, nádej na pokračovanie pod záštitou primátora mesta. Samozrejme, každý úspešný projekt má nádej na pokračovanie aj za podpory Mesta.

A presne toto by malo byť napísané vo všetkých podobných projektoch. Až dovtedy, kým Mesto a poslanci pochopia, že spýtanie sa verejnosti na jej voľbu je výhodné aj pre nich. Môžu si tým získať spokojnosť obyvateľov, môžu si tiež veľmi jednoducho a v prípade PR skoro zadarmo zozbierať dobré nápady aj s prieskumom verejnej mienky.

Inak povedané, projekty do PR nie sú individuálne žiadosti predkladateľov o financie, ale sú to potenciálne odhlasované žiadosti všetkých obyvateľov mesta. A podľa toho sa k nim treba správať už na začiatku, pri ich vyraďovaní / nevyraďovaní z hlasovania.

Ja osobne som sa druhého kola rozhodovania nezúčastnila. Mala som v pláne zabojovať za niektoré projekty, ale nakoniec zvíťazil môj odpor k takémuto rozhodovaniu o verejných financiách v systéme participatívneho rozpočtu.

Ak sa Mesto raz naozaj bude chcieť pochváliť, že tu máme aj projekt participatívneho rozpočtu, tak sa musí zmieriť s tým, že rozhodovať budú len občania. Momentálne o čiastke menšej ako 0,05 % mestského rozpočtu.