Asi áno. Už je tomu asi tak 45 rokov, ako ma kamarát Miro zaviedol na huby na Strelníky povyše Ľubietovej. Už je to cca 35 rokov, ako som s mikrofónom chodil za mladým hrnčiarom Zdenom.
Taký sympatický mladý muž. Už som ho dlho nevidel. Nerozumiem, prečo je aj on na dôchodku. Na Strelníkoch som našiel najväčší hríb. Aj som potom žartoval. To za socializmu, to Vám boli dubáky.
Staré miesta zanikli, aj som sa odmlčal. Podnikanie človeku niečo dá a niečo – napríklad čas, vezme. Strelníky sa zmenili. Alebo ani nie? Obec ponúka ubytovanie, aj môj facebookový kamarát Jirka Vlček, s ktorým sme sa spoznali – no ešte pred rokom 1970, tu má penzión. Jirka má aj vlek. Obec má zasa kúpalisko. A je tu krásne.
Na huby už chodím len tak skraja, žiadne krkolomné terény. A je mi tu dobre. Všimol som si však niečo nezvyčajné. Obec má dva názvy. Strelníky a Šajba. Hneď ako prichádzate do dediny. Dvojjazyčný názov?
Stalo sa to v roku 1948. Vojna zanechala spomienky na streľbu a slovo Šajba bolo vraj akési nemecké. No a tak sú Strelníky. Koľko rokov už prešlo, ľudia žijú v Strelníkoch, ale sú zo Šajby. Starý názov si zachovali v srdciach, ale aj na tabuli. Páči sa mi to.
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilustračné
Bystricoviny TV
