Prešlo už niekoľko dní od krachu najstaršej cestovnej kancelárie na svete. Napriek tomu, že sa prednostne venujem cestovnému ruchu, nevyjadroval som sa. Zbieral som informácie. A snažil som sa nejako si ich utriediť.

Ide totiž naozaj o veľkú vec. Krik však utícha. Médiá sa dnes zaujímajú len o extrémy a tie keď pominú, už to nie je téma. A pritom, z odborného hľadiska to dnes začína byť inšpirujúce.

Vonku bolo zhruba 600 000 klientov. Väčšina sa pokojne vracia domov, dokonca i s tým, aby neprišli o veľa dovolenkových dní. Inak, 600 000 je len o niečo menej ako všetky slovenské cestovky letecky oddovolenkujú za celý rok. A tu to bol aktuálny stav. Nevraviac o tom, že u nás je hlboko po sezóne a len málokto teraz ponúka dovolenku.

Teda, slovenských klientov to zasiahlo minimálne. Vlastne len tých, ktorí najmä cez pobočku CK Neckerman cestovali do exotiky, prípadne na inú jesennú dovolenku. A tí, ktorí išli cez slovenskú cestovnú kanceláriu sa to nijako nedotklo.

A nečudujte sa, Thomas Cook je aj Neckerman či iné cestovky. Je to aj letecká spoločnosť Kondor. Svet je poprepájaný. Koncentrácia postupuje. A je pravda, že to platí aj na malom Slovensku. Aj u nás máte cestovné kancelárie, ktoré si ponechali názov, majiteľ je však jeden. Keby ste porovnali katalógy, neraz zistíte tie isté hotely i tie isté ceny.

Okrem toho slovenské firmy boli produktovo len minimálne naviazané na krachujúce spoločnosti. U nás sú väzby častejšie na TUI alebo sú cestovné kancelárie také malé, že veľký svet o ne ani len nemá záujme. Je pravda, že väčšina slovenských cestovných kancelárií má vyššie ceny ako veľkí hráči, ale ani to už neplatí na 100 percent. Už aj niektoré, na slovenské pomery väčšie cestovky dosahujú porovnateľné ceny.

Výhodou zahraničných cestovných kancelárií je napríklad aj to, že majú dlhé sezóny. Napríklad v Nemecku, ale nielen tam, fungujú cestovné kancelárie na tom, že ponúkajú len mimosezónne pobyty. Bežné sú aj trojtýždňové. Určené sú najmä dôchodcom. Len preboha, nenaskočme teraz na tému dôchodcovia. Píšem o inom. Slovenské cestovné kancelárie dlhodobo závideli britským, že tam sa dovolenky kupujú pol druha roka dopredu. U nás sa skoro polovica predáva ako lastminute.

Ťažké podmienky a malosť nášho trhu prinášajú však, ako v tomto prípade, aj nejaké výhody. Trápia sa napríklad mnohé hotely v destináciách, kde všetko stojí a padá na cestovnom ruchu. To samozrejme tiež nie je dobré. Globalizácia vie byť zotročujúca. Dobrá je len do istej miery. Samostatnosť má tiež svoje prednosti.

Slovensko na trhu od spoločnosti Thomas Cook  a následných satelitov prakticky nie je závislé. Pravdupovediac skutočnými injekciami pre slovenský cestovný ruch sú platené lyžiarske výcviky a rekreačné poukážky. A ešte lepšie by boli platy, ktoré umožňujú dovolenky pre všetkých. V každom prípade, návštevnosť zo zahraničia rastie výrazne pomalšie ako  návštevnosť slovenských dovolenkárov.

A vždy je dobré, keď je to premiešaná a keď tvorí domáca klientela nad 50 %. Spomínam si ako ma na Korfu v požičovni áut upozornili, že po zotmení  mi v jednom stredisku nebudú akceptovať poistnú udalosť. Vtedy tam už totiž priam vyvádza britská mládež. A domáci sú bezmocní. Briti sú jediní, čo tam chodia. Nemci majú zasa svoju zónu.

Byť malým nemusí byť zlé. Ak máme dosť rozumu. Pre Slovensko je aj z prípadu Thomas Cook jedno ponaučenie. Nebyť závislý na jednom gigante. Globalizácia trhu sa môže zdať výhodná. Až do chvíle bankrotu, prípadne vydierania.

Iste, trhy si to upracú. Len je jedna pravda. Doplatia na to vždy tí, čo sú dole…