Banská Bystrica zažila minulý piatok dva štrajky – klimatický a Za slušné Slovensko. Aj keď sa niektorí z ich organizátorov či návštevníkov snažili navodiť dojem, že tieto dva štrajky spolu súvisia, v skutočnosti išlo o dve diametrálne odlišné akcie s úplne iným poslaním či nábojom.
Klimaštrajk
V piatok predpoludním sa banskobystrické Námestie SNP zaplnilo niekoľkými stovkami najmä mladých ľudí – žiakmi, stredoškolákmi a vysokoškolákmi. Zapojili sa do celosvetového hnutia za spomalenie klimatických zmien na našej planéte, ktoré ohrozujú životné prostredie a život budúcich generácií ľudí, čo je pozitívna motivácia.
Toto však nie je o 16 – ročnej ekologickej aktivistke Grete Thunbergovej zo Švédska, ktorá v piatok nechodí do školy, lebo štrajkuje za klímu a pre mnohých sa stala symbolom boja za zmiernenie klimatických zmien na zemi. Je to o nás ľuďoch.
Samozrejme, že svetové spoločenstvo musí zatlačiť na najväčších znečisťovateľov životného prostredia, ktorí nie sú na Slovensku, ale patria k veľmociam. Každý z nás by však mal začať sám u seba uvedomením si stavu, v ktorom sa nachádza naše životné prostredie a začať robiť užitočné veci vo svojom bezprostrednom okolí.
Banskobystrický primátor Ján Nosko zhodnotil aktuálnu situáciu slovami: „K iniciatíve sa pripájame aj my, nakoľko je to vec nás všetkých. Je potrebné prijať zásadné rozhodnutia, no každý musí začať sám od seba. V Banskej Bystrici je hneď niekoľko príležitostí. Výborné sú činnosti v rámci Týždňa dobrovoľníctva, keď ľudia všetkých vekových kategórií vysádzajú stromy, skrášľujú svoje okolie a zbierajú odpadky. Naša samospráva sa zapojila aj do Európskeho týždňa mobility, ktorý dbá na využívanie ekologických foriem dopravy. Som rád, že Banskobystričania sú aktívni a chápu potrebu ochraňovať životné prostredie.“
Podľa premiéra Petra Pellegriniho je Slovensko pripravené podieľať sa na opatreniach v prospech klímy: „Je to veľmi vážna téma, ktorá sa nastoľuje čoraz naliehavejšie a žiada si od všetkých krajín na svete a ich lídrov obrovskú zodpovednosť. Ani Slovensko sa nemôže tejto diskusii vyhnúť. Musíme si totiž odpovedať na otázku, akú planétu chceme zanechať budúcim generáciám. Moja vláda prijala dokument Zelenšie Slovensko – stratégiu Slovenska do roku 2030 s jasne formulovanými opatreniami ako reagovať na klimatické výzvy, ktoré nás čakajú. Ako jediný premiér krajín V4 som sa prihlásil k plánu mať do roku 2050 uhlíkovo neutrálne Slovensko. Znamená to, že vyprodukujeme len toľko emisií, ktoré zároveň zvládneme absorbovať. Platí však, že pri opatreniach v prospech klímy musíme prihliadať aj na naše hospodárstvo a súčasnú výzvu spomalenia globálnej ekonomiky.“
Zdá sa, že v tejto vážnej téme nachádza vláda so samosprávami a občanmi zhodné postoje, ktoré by sa mali postupne pretaviť do nášho každodenného praktického života prijímaním opatrení, ktoré v spoločnom celosvetovom úsilí dokážu spomaliť zásadné klimatické zmeny.
Za slušné Slovensko
Podvečer patrilo rovnaké bystrické námestie negatívne sa vymedzujúcemu protivládnemu mítingu Za slušné Slovensko. Prišli necelé dve stovky ľudí, aby si z úst rečníkov vypočuli viac – menej to, čo už vedia a opäť sa naladili na protivládnu strunu.
Pravdupovediac septembrový míting ničím neprekvapil, iba ak veľmi slabou účasťou, nad čím by sa už asi mali zamyslieť aj samotní organizátori. Táto rok a pol trvajúca protivládna kampaň, ktorej terčom je predchádzajúca i súčasná vláda pod vedením Smeru, začína pôsobiť ako obohratá platňa. Stále sa objavujú nové a nové kauzy či kauzičky, ktoré sa mediálne podávajú jednostranne a účelovo, až sú ľudia postupne unavení z takejto „nepolitickej politiky“.
Asi nie je náhoda, že po prebiehajúcej propagande v liberálne zameraných médiách a na sociálnych sieťach tisíce ľudí so záujmom čítajú každodenné blogy Ľuboša Blahu, ani to, že pre slovenských učiteľov stáva jedným z najčítanejších médií konzervatívny denník Hlavné správy, kde ľudia nájdu aj to, čo by márne hľadali v mainstreamových médiách.
Niekto účelovo konšpiruje a vynáša materiály z vyšetrovacieho spisu, odovzdáva ich niektorým médiám, konkrétne Denníku N. Ten si zdôvodnil zverejňovanie iba časti neoverených esemesiek z Kočnerovej Threemy tým, že vraj „je veľmi potrebné, aby sa dôležité časti vyšetrovania nestratili, neutajili alebo nedostali iný význam.“ Liberálne médiá sa stavajú do úlohy vyšetrovateľov či sudcov, čo je v normálnej demokracii neprijateľné, na Slovensku to však ich čitateľom nevadí.
Začalo to prezradením identity utajovaného svedka – bývalého SISkára, ktorý mal u seba tri mesiace telefón svojho priateľa a pokračovalo zverejňovaním častí zatiaľ súdom nepotvrdenej komunikácie Mariana Kočnera, čo v konečnom môže znamenať marenie došetrenia vraždy a nepoužiteľnosť účelovo zverejňovaných dôkazov na súde.
Každému normálnemu človeku by po tom všetkom, čo sa udialo po 21. februári 2018, malo byť už zrejmé, že záujmom polície i prokuratúry je odkryť všetko v súvislosti s vraždou dvoch mladých ľudí, nech sa to týka kohokoľvek. Pravdepodobní vykonávatelia vraždy aj so sprostredkovateľkou sú vo väzbe, možný objednávateľ tiež, ibaže to všetko sa musí ešte dokázať na súde, nie v médiách ani na ulici. Prebiehajúca „kočneriáda“ tomu nepomáha, naopak – škodí.
Výstižne to zhodnotil bezpečnostný analytik Milan Žitný:„Predpokladám, že úniky budú pokračovať aj ďalej. Môžeme čakať horúcu jeseň, ešte nie je všetkým zverejneniam koniec. Toto dianie vnímam ako súčasť predvolebnej kampane.“
Na protivládnych mítingoch Za slušné Slovensko nikto neprotestoval proti týmto praktikám, ale opäť len proti vláde a špeciálnemu prokurátorovi. Ani v Banskej Bystrici od „slušných“ občanov nezaznela ani najmenšia kritika na neslušné výroky predsedu Progresívneho Slovenska o drogách a na adresu „robošov“ či poslanca SaS, ktorý pri neúspešnom odvolávaní premiéra Pellegriniho v parlamente nazval jeho voličov tými, „ktorí majú len prvú signálnu sústavu a bliká im svetielko, keď dožerú seno.“
O čisto politickom charaktere „občianskych“ mítingov za slušné Slovensko svedčia slová hlavnej organizátorky Karolíny Farskej, ktorá nahradila Juraja Šeligu, medzičasom ukotveného v strane Andreja Kisku Za ľudí: „Náš hlas, ktorý z námestia odvolal z funkcie Fica, Kaliňáka, Gašpara a ďalších, práve ten hlas musí byť hlasom, ktorý vo volebných urnách vo februári 2020 odvolá celú súčasnú koalíciu.“
Ak si politickí aktivisti z námestí myslia, že do parlamentných volieb zburcujú čo najviac opozičných voličov a v politickom súboji pomôžu súčasným nesúrodým opozičným stranám poraziť súčasnú vládnu koalíciu, tak sa môžu dočkať nemilého prekvapenia.
Jednak sa sprofanovalo delenie Slovákov na slušných a tých druhých, podľa aktivistov asi neslušných. Na druhej strane o niečom svedčia prieskumy verejnej mienky a čoraz menšia účasť ľudí na protivládnych mítingoch – v Bratislave do päť tisíc, v Banskej Bystrici ledva dve stovky ľudí. A do volieb je ešte ďaleko…
Autor: Miro Toman, Foto: ilustračné