Od roku 1990, keď sme začali robiť veľký skok v cestovaní na dovolenky, vyskúšalo Slovensko už všeličo. Najskôr to boli autobusy do Benátok, alebo až do Istanbulu.

Cez deň sme sa unavení motali po pamiatkach či nákupoch a noci trávili v uháňajúcich autobusoch. Na to nastúpili osobné autá. Sieť diaľnic sa rozširovala a zistili sme, že je veľmi príjemné mať so sebou auto. Cesta trochu unaví, ale výhody sú nesporné. Lenže, obzerali sme sa aj ďalej. A tu sme postupne prišli na to, že najpohodlnejšie je to vlastne lietadlom.

Pomedzi to sa len okrajovo spomínali vlaky. Ešte som aj so staršími vnukmi zažil krásny výlet do Prahy. Dve dvojlôžkové kupé, v noci tam, cez deň Praha a v noci späť. Iste, bolo to dosť drahé a sprievodca nás viackrát varoval pred zlodejmi, ale zážitok to bol príjemný. Takýto vlak pre nerentabilitu tu už nie je.

Hovoril som so scestovaným železničiarom. Vlaky išli zo Slovenska do  Čiernej Hory. Trasa cez pohorie Durmitor je vraj úžasná. Prečo sa to nechytilo? Ceny boli vyššie ako lietadlom a tým pádom to bolo nerentabilné. Okrem iného vraj aj kvôli železničiarom. Rýchlo pokúpili zlacnené lístky ako zamestnanci železníc a tak bola vlak stratový.

Cestoval som špeciálnym vlakom do Salzburgu. Bol v ňom snack a dokonca aj diskotékový vagón. Upozorňujem, že slovenskou spoločnosťou. Pretože taká existuje.

V rozhovore s jej predstaviteľom som sa dozvedel  o autovlakoch zo Škandinávie až do Španielska. Je to predsa také pohodlné. Viezť sa, občerstviť, pospať si vo vlaku a potom mať k dispozícii svoje auto. Inak, autovlak už niekoľko rokov premáva aj u nás. Ale nie až tak úspešne, aby sa z toho stal dovolenkový hit.

Ibaže, niečo sa mení. Stále častejšie sa hovorí o prepchatých letiskách, o uhlíkovej stope – lietadlá nie sú ekologický zázrak, o vývoji eko lietadiel, ale aj o železnici. Vo Francúzsku práve zavádzajú ekologickú daň na leteckú dopravu s tým, že peniaze pôjdu na rozvoj železničnej dopravy. Lebo v jej prípade sa rysujú nové možnosti.

Chytí sa šance železničná doprava? A cestovky? Uvidíme, kedy tento trend príde k nám.

Zatiaľ je to dosť drahé a málo efektívne. Nevraviac o celkovo chudobnej ponuke. No a ako to reálne vyzerá? A je vôbec aspoň prvotný záujem? Na mojich facebookových stránkach som uverejnil kratučký status o možnostiach cestovať vlakom do Chorvátska. Záujem bol až prekvapujúco vysoký. A tak trochu ma to aj zlákalo.

Aká bola realita? Vlakom z Banskej Bystrice do Bratislavy. Aj s dovolenkovou batožinou. Odtiaľ do Budapešti. Opäť, aj s batožinou presadať. No a potom už do Splitu. A tam si, aj s batožinou pohľadať dopravu do konečného cieľa.

Nie, toto nie je reálna alternatíva a určite to nie je ani lákavá ponuka. Musí vzniknúť taká, ktorá je ústretová voči zákazníkovi. A potom áno, verím v rozvoj železničnej dopravy. Celé Slovensko dokazuje, že záujem tu je. Rôznych vláčikov pribúda.

Ide teraz, podľa mňa, najmä o to, či Železnice Slovenskej republiky pochopia svoju príležitosť, alebo či štát pomôže aj pri rozvoji takto orientovaných aktivít. Dnes u nás neviem situáciu odhadnúť,  K manažérskym schopnostiam našej štátnej dopravy som dosť skeptický.