Prichádzajúce oslavy 75. výročia Slovenského národného povstania pravdepodobne odštartujú už pomaly zabudnuté prehliadky armády a vojenskej techniky.
Keď si predstavujem vojenskú prehliadku, vidím úbohý štát, ktorý vyzýva svojich obyvateľov na hrdosť. Nie je to hrdosť na úspechy, ktoré dosiahol v oblasti kultúry, vzdelania, diplomacie, vedy, obchodu, výroby, poľnohospodárstva či športu. Ale hrdosť na moc štátu, ktorá navyše ani nemusí byť reálna.
Je to len predstava štátu, ideálu, ktorý ich spája, ktorý prepája minulosť s budúcnosťou, na ktorý môžu byť hrdí, ktorému sa dá aj obetovať, za ktorý sa oplatí bojovať, zomierať a zabíjať. Je to štát, ktorému jeho obyvatelia dovolili, aby ich klamal.
Netvrdím, že armáda je zbytočná. Ale veľkolepé vojenské prehliadky nie sú o účelnosti armády, ale o formovaní ľudí. Dávajú nám falošný pocit sily a istoty a spájajú nás v nemysliaci dav.
Predstavujem si povstalcov a vojakov v Slovenskom národnom povstaní, ľudí, ktorí zažili blízkosť strieľajúceho nepriateľa či mŕtvych kamarátov. A myslím si, že by si želali, aby sme sa zamysleli trochu hlbšie.
Medzinárodné prostredie sa podobá tej kultúrne najzaostalejšej dedine. Štáty sú rozdrapené, súperiace a ničiace sa navzájom. Nedovoľme, aby nás vtiahli do svojho pravekého sveta.
Autor: Marta Medzihradská, Foto: ilustračné
Bystricoviny TV
