Iný kraj iný mrav. To platí aj na Veľkú noc, ktorú slávia v každej krajine rôzne, aj keď základné kresťanské hodnoty zostávajú nezmenené.

USA

V Spojených štátoch amerických majú zaujímavú tradíciu na oslavu Veľkonočných prázdnin. Jednou z nich, ako aj u nás, je vyfarbovanie vajíčok – kraslíc. Americká tradíciou je „Easter Egg Roll“ na trávniku pred Bielym domom. Americký prezident pozve deti a tie hľadajú ukryté čokoládové vajíčka na záhrade, kde ich schováva takzvaný Veľkonočný zajačik. Hľadanie vajíčok má európsky pôvod a priniesli ju do Nového sveta osadníci z Európy. V Bielom dome sa koná už od roku 1878.

Až 76 % obyvateľov USA si myslí, že na čokoládovom zajacovi by sa mali ako prvé zjesť uši. Američania minú na veľkonočné sladkosti každý rok 1,9 milióna dolárov. Je to druhý najväčší sviatok za Halloweenom, na ktorý minú tak veľa peňazí.

Kanada

V Kanade majú pravdepodobne najväčšie veľkonočné vajce na svete. Je v mestečku Vergeville v Alberte. Bolo postavené k stému výročiu Kráľovskej jazdnej horskej polície, volá sa Pysanka a je zdobené prírodnými symbolmi. Názov pochádza z ukrajinského jazyka a dekorácie na ňom sú urobené tradičnou ukrajinskou technikou s použitím vosku. Vajíčko je 9 metrov dlhé a váži 2,5 tony.

Bermudy

Na Veľký piatok na Bermudách jedia koláče z tresiek a majú aj sladké koláče. Najčastejšie v tento deň vytvárajú vlastné lietajúce šarkany a chodia si ich púšťať. Vysvetlenie tejto tradície je skutočne originálne. Učiteľka z Britskej armády sa snažila miestnym vysvetliť v nedeľnej škole, ako sa Ježiš Kristus z kríža dostal do neba.

Na vysvetlenie vytvorila lietajúceho šarkana, ktorého konštrukcia má tvar kríža. Tak vznikla táto tradícia púšťania šarkanov, ktoré sú väčšinou vyrábané z dreva, farebného hodvábneho papiera s dlhými povrazmi a chvostom.

Filipíny

Táto ázijská krajina si z kresťanskej oslavy Veľkej noci vybrala skutočne ojedinelú časť – Ukrižovanie Ježiša. Táto prax sa nepodporuje v rámci katolíckeho náboženstva a kostolov. Miestni dobrovoľníci sa totiž na Veľký piatok dávajú dobrovoľne pribiť na kríž, prípadne sa bičujú a inak trýznia, aby tak odčinili hriechy, ktoré vraj vykonali počas roka.

Katolícka cirkev tvrdo odsudzuje tento zvláštny rituál oslavy, aj štát je proti nemu. Avšak dobrovoľníkom bezplatne očistia rany a po aktoch mučenia ich ošetria.

India

V Indii majú sviatok Holi, ktorý by sa dal prirovnať k sviatkom Veľkej noci. Býva koncom marca, keď sa končí zima, teda je to aj oslava príchodu jari. Je to sviatok farieb. Ľudia sa oblievajú farebnou vodou, hádžu na seba farebné prášky, maľujú si nimi navzájom tváre, tancujú, darujú si sladkosti – väčšinou v rámci rodín a jednoducho sa tešia.

Deň pred samotným Holi sa pália ohne, čo symbolizuje upálenie démona Holika (je ženského rodu), čiže niečo ako pálenie Moreny na Slovensku.

Anglicko

Angličania majú množstvo rôznych zvykov, ktoré sa menia od jedného regiónu k druhému. Napríklad počas Veľkej noci sa tancuje ľudový tanec „Morris dancing“. Tanečníkov sprevádza hudba s krokovou choreografiu a na predkoleniach majú pripnuté zvončeky. Taktiež majú palice, ktoré predstavujú meče. Zvláštnou súčasťou choreografie je mávanie vreckovkou.

V rámci kresťanskej línie veľkonočných sviatkov je významný Zelený štvrtok, keď ľudí požehnávajú posvätným olejom a časté je aj symbolické umývanie nôh. V tento deň sa kráľovná Alžbeta II. podľa tradícií stretáva so staršími seniormi a dáva im almužnu – peniaze.

Írsko

V Írsku je Veľká noc obdobím pôstu a modlitieb. Tradičné veľkonočné jedlo je tam pórová polievka a pečené jahňacie mäso. Vajíčka znesené na Veľký piatok sa označujú krížikom a každý Ír zje jedno takéto vajce vo Veľkonočnú nedeľu.

Ďalší zvyk je kotúľanie vajíčok. Úlohou každého súťažiaceho je pomocou bambusového kolíka dokotúľať vajce po trávniku alebo z kopca čo najrýchlejšie do cieľa.

Nórsko

Nóri majú neobyčajnú tradíciu, ktorá sa volá „Paaskekrim“ čiže Veľkonočný zločin. Nie je to  však o vraždách či lúpežiach

V tomto období väčšina ľudí v krajine číta detektívky alebo thrillery a pozerá v televízii detektívne seriály či filmy. Tradícia vraj pochádza z roku 1923, kedy vydavateľ kníh podporoval predaj svojej novej kriminálnej detektívky na titulných stránkach novín.

Reklama sa podobala na skutočné správy o vražde, takže mnohí ľudia nevedeli, že ide len o reklamu. Časť nórskych rodín ide cez sviatky na dovolenku. Odchádzajú na Veľký piatok pred Veľkonočnou nedeľou a prichádzajú domov v utorok, čiže deň po Veľkonočnom pondelku. Trávia čas na lyžiarskej chate, v horách kúsok od lyžiarskych svahov.

Taliansko

Veľká noc je v Taliansku vnímaná ako náboženský sviatok, ale aj tu sa nájdu zaujímavé a netradičné zvyky. Zaužívané je spojenie Veľkonočných sviatkov s náboženskými procesiami, ktoré majú zabezpečiť lepšiu úrodu a predstavujú aj oslavu zmŕtvychvstania. Hrá pri nich nenáboženská hudba.

Na Sicílii je výnimočný sviatok „Abballu de daivuli“, kedy miestni nosia na sebe rôzne desivé masky zo zinku, ktoré reprezentujú diabla. Oblečenú majú červenú róbu. Tí, ktorí sú oblečení za diablov, obťažujú, naháňajú a chytajú nové „duše“. To znamená, že chytená duša musí kúpiť diablovi drink ešte pred večerom. Vtedy príde Panna Mária a zmŕtvychvstalý Kristus spolu s anjelmi a odoženie nimi diablov.

V Ríme si počas Veľkej noci pápež pripomína Krížovú cestu, ktorá vedie na Koloseum, kde je horiaci kríž, ktorý žiari do ďaleka. Najdôležitejšie omše týchto sviatkov sa konajú v sobotu večer a na Veľkonočnú nedeľu. V nedeľu sa na námestí pred bazilikou sv. Petra zhromaždí množstvo ľudí, ktorí čakajú, až pápež vykoná slávnostnú omšu a z balkóna kostola udelí svetu známe požehnanie „Urbi et Orbi“, čo v preklade znamená mestu a svetu.

Španielsko

Španieli Veľkú noc volajú Semana Santa, čiže Svätý týždeň. Oslavy sa začínajú Kvetnou nedeľou a vrcholia vo Veľkonočný pondelok. Počas týchto dní sa v centrách miest zastaví hromadná doprava a ľudia vyrazia do ulíc, aby si pozreli pouličné predstavenia so stredovekými motívmi.

V španielskych mestách vidieť procesie, čiže sprievod kajúcnikov s vysokými kužeľovitými čiapkami. Za kajúcnikmi kráčajú chlapci s vysokými sviečkami a hlavný motív celého sprievodu sú bohato zdobené nosidlá s Kristom či inými postavami v životnej veľkosti. Krčmy, vinárne i reštaurácie sú plné ľudí, kde sa schádzajú s priateľmi či známymi.

Rusko

Veľká noc v Rusku sa slávi inokedy ako vo zvyšku Európy. Ruskí pravoslávni sa totiž naďalej držia starého juliánskeho kalendára a predstavujú tiež sviatky radosti a veselosti. Veľkej noci predchádza štvordenný prísny pôst, ktorý sa začína, len čo sa skončí veselie nazývané Maslenica, čiže jarné hody.

Počas týchto dní sa smažia v domácnostiach lievance – bliny s kaviárom alebo s medom a hneď tie prvé sa rozdávajú chudobným. Medzi ruské tradície patrí predovšetkým farbenie a zdobenie vajíčok, chýba však klasická šibačka.

Poľsko

Ak ste veriaci, čo je v Poľku takmer každý,tak počas Bielej soboty ide celá rodina spoločne do kostola, aby dostala požehnanie jedla, ktoré zjedia až v nedeľu ráno. Väčšinou to je biela klobása, vajcia, chren, chlieb so soľou a s čiernym korením.

Menej katolíckym zvykom je poľská veľkonočná oblievačka, ktorá má názov „Smingus -Dyngus“. Na Veľkonočný pondelok chlapci a muži sa snažia namočiť dievčatá vedrami vody, dnes už aj striekacími pištoľami alebo čímkoľvek, čo majú po ruke. Legenda hovorí, že dievča, ktoré oblejú, sa do roka vydá. Táto tradícia má vraj pôvod v krste poľského kniežaťa Mieszka, ktorý bol pokrstený na Veľkonočný pondelok v roku 966 n. l.

Česko

Naši českí susedia majú naopak na Veľkonočný pondelok takzvanú „Pomlázku“, kedy muži musia „pošibať“ svoje ženy vlastnoručne spleteným korbáčom z prútov vŕby. Dnes sú tieto korbáče kupované v obchodoch a sú bohato zdobené stužkami.

Podľa legendy je vŕba prvý strom, ktorý kvitne na jar, a pohyblivosť a pružnosť týchto konárov má zaručiť plodnosť žien. Je to však zvyk, kedy „šibanie“ nepôsobí bolesť, ale je skôr určené na zábavu a naháňanie žien. Za to žena musí pohostiť mládenca či už kraslicou, vajíčkom, sladkosťami, peniazmi alebo panákom alkoholu na povzbudenie.

Slovensko

V našej krajine sa spojili dva rôzne ľudové zvyky. Na Veľkonočný pondelok máme českú Pomlázku, ktorú u nás voláme šibačkou. Od regiónu k regiónu sa to mení, avšak k Veľkonočnému pondelku na väčšine územia patrí aj poľský Smingus – Dyngus, teda naša oblievačka.

Vžité sú aj symboly Veľkej noci či už maľovanie vajíčok – kraslíc, ktoré dostane úspešný šibač. Starší aj mladší šibači dostávajú finančnú odmenu či sladkosti, mužov pohostia i alkoholom. K jarným symbolom Veľkej noci patrí tradičné jedlo, ale aj bahniatka a barančeky. Tie sa využívajú aj inak ako baranie či jahňacie mäso. Obľúbeným je sladký koláč v podobe  ležiaceho barančeka.