V pondelok sa slovenský premiér Peter Pellegrini stretol so študentmi Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v zaujímavej diskusii o Európskej únii.

Bezprostredné stretnutie premiéra so študentmi UMB

Stretnutia sa zúčastnili aj Bystricoviny spolu s niekoľkými ďalšími médiami. Po úvodnej prednáške Petra Pellegriniho s konkrétnymi faktami o výhodách i aktuálnych problémoch  nášho členstva v Európskej únii nasledovali otázky študentov takpovediac na telo, aby na záver zožal slovenský premiér za svoje neformálne vystúpenie a bezprostredné odpovede mohutný potlesk.

Premiér Peter Pellegrini na svojom Facebooku o bystrickom stretnutí na UMB uviedol:

„Vedeli ste, že v Bruseli počas rokovaní sedí po mojej pravici britská premiérka Theresa May? Túto a množstvo ďalších informácií som dnes preberal so študentmi Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Návrat na moju alma mater bol veľmi príjemný, aj keď odpovedať na niektoré otázky nebolo jednoduché. Ďakujem za pozvanie.“

V aule FPVaMV UMB za predsedníckym stolom okrem premiéra Petra Pellegriniho sedeli rektor UMB Vladimír Hiadlovský, dekan fakulty Branislav Kováčik a prodekan pre medzinárodné vzťahy a vzťahy s verejnosťou  Jaroslav Ušiak, ktorý moderoval celé stretnutie so študentmi.

Prednáška o Európskej únii

Témou premiérovho vystúpenia na akademickej pôde UMB bola „Európska únia a voľby do Európskeho parlamentu – vízia a perspektívy.“ Peter Pellegrini sa poďakoval za pozvanie, ktoré ako absolvent UMB s vďakou a úctou prijal. Naše členstvo v EÚ označil za úspešný príbeh:

„Po 15 rokoch môžeme povedať, že sme už plne integrovaní, máme viditeľný ekonomický vplyv, ale aj dostatočný potenciál na presadzovanie vlastných záujmov v rámci EÚ. Dnes však akoby narážame na nepochopenie a nedarí sa nám presvedčiť verejnosť v jednotlivých krajinách o nesporných a nespochybniteľných výhodách nášho členstva v EÚ. Aj na Slovensku zažívame nárast antieurópskych nálad či podpory protisystémových strán a politikov. Zaznievajú hlasy spochybňujúce to, čo sa podarilo dosiahnuť. Treba povedať otvorene, že Slovensko zažíva najlepšie ekonomické časy – rastú platy, ekonomika, klesá nezamestnanosť, máme možnosť vidieť budovane a rozvoj našich miest a celej krajiny.“  

V ďalšom prejave Peter Pellegrini spomenul množstvo konkrétnych výhod, ktoré dnes vďaka členstvu v EÚ úplne samozrejme využívame. Sú to však aj vnútropolitické výzvy, s ktorými zápasíme – znižovanie korupcie, zlepšovanie podnikateľského prostredia, skvalitňovanie súdnictva, ale aj v oblasti modernizácie vzdelávacieho procesu, podpory vedy a výskumu, pretože vzdelaná mladá generácia je najlepšou investíciou krajiny.

Slovensko dnes predsedá V4, OECD, OBSE, čo je ocenením našej diplomacie a politiky. Z hľadiska vízií EÚ tou najdôležitejšou je odstraňovanie geografických, ekonomických, vojenských a politických rozdielov, dôležitá bude ďalšia postupná integrácia EÚ. Európske krajiny sa logicky musia zjednocovať, aby EÚ bola v oblasti moderných technológií a priemyslu rovnocenným partnerom takým gigantom, ako sú USA, Čína či India.

EÚ nám poskytuje veľký ekonomický priestor a trh s viac ako 500 miliónmi obyvateľov, dostatočnú vyjednávaciu silu s veľkými partnermi, inštitucionálny mechanizmus na zabezpečenie mieru a bezpečnosti pre európske národy. Vzhľadom k tomu, čo nám EÚ poskytuje, možno prekvapujúco ide o pomerne lacný projekt s rozpočtom jedného percenta HDP celej Únie. Každý občan EÚ prispieva do tohto rozpočtu asi 400 eurami ročne.

Slovensko patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky sveta. Otvorili sme sa zahraničným investíciám, ktoré nám pomohli prekonať transformačnú krízu v 90 – tych rokoch. Do krajín EÚ ide 85 percent nášho exportu, pričom do Ruska je to len 2,5 percenta a do Číny 1,7 percenta. Dôležitý je aj spolurozhodovací systém v rámci EÚ, kde pri konsenzuálnych otázkach máme rovnaký hlas, ako ktorákoľvek z 28 členských krajín.

Významnou pomocou pre Slovensko sú štrukturálne eurofondy, ktoré by mali fungovať dovtedy, pokiaľ sa regionálne rozdiely nedostanú na porovnateľnú úroveň a nemôžu byť n Musí sa zlepšiť pružnejší rozhodovací systém v reguláciách. Veľkou výzvou je brexit, na ktorý sa SR legislatívne pripravilo, ale najlepším riešením by podľa premiéra bolo, keby Veľká Británia napokon zostala v EÚ.

Na pôde FPVaMV premiér spomenul nedávny sofistikovaný kybernetický útok so snahou nabúrať sa do systému Ministerstva zahraničných vecí SR. Je aj v záujme Slovenska, aby EÚ mala efektívnu zahraničnú politiku a spoločnú obranu doplnkovú k NATO. Ľudianuž neveria sľubom. Musí sa robiť taká politika, aby naši občania na vlastnej koži cítili výhody členstva v EÚ a nenačúvali hlasom populistov. To sa týka aj májových eurovolieb, v ktorých by Slovensko nemalo opäť svojou nízkou účasťou zostať na chvoste EÚ.

Diskusia so študentmi

V rámci diskusie Peter Pellegrini odpovedal na otázky študentov. Tie sa týkali dezinformácií, ktoré sa šíria aj z vlastných koaličných radov aj v súvislosti s naším ďalším smerovaním v EÚ a NATO. Podľa premiéra za zahraničnú politiku je zodpovedná vláda SR pod jeho vedením a minister Miroslav Lajčák, spoločne garantujú našu oficiálnu doktrínu členstvom v EÚ a NATO, rôzne dezinformácie považuje za osobné iniciatívy niektorých politikov.

K otázke nového ministra financií Peter Pellegrini povedal, že chce byť osobne prítomný pri  jeho výbere, bude stáť za ním pri ďalšom ozdravovaní  verejných financií, ako to robil Peter Kažimír.

Na najbližšom summite EÚ v Bruseli sa bude posudzovať návrh premiérky Mayovej na predĺženie odkladu brexitu. Hoci Slovensko si neželá odchod Veľkej Británie, ale keď k nemu má dôjsť, tak musíme vedieť, čo vlastne chcú Briti dovtedy urobiť.

Aj v súvislosti s eurovoľbami a vzhľadom na nedávne spoločné hlasovanie koaličných poslancov s ĽSNS o ústavnom zastropovaní dôchodkov premiér uistil študentov, že on ani SMER – SD nebude súčasťou s Marianom Kotlebom a jeho stranou, čo dokázali priamo v Banskej Bystrici pri regionálnych voľbách a do budúcnosti je to pre neho červená čiara, ktorú za žiadnych okolností neprekročí. Tieto problémy však riešia aj ostatné krajiny EÚ, kde sa presadzujú populistické strany, ktré môžu v Európskom parlamente získať silnejšie postavenie.

Bezpečnostná stratégia štátu bola schválená vládou, aj keď sa ešte nedostala do parlamentu. Podľa nej sa vláda premiéra Pellegriniho riadi napriek tomu, že občas zaznejú rôzne šumy.

K blížiacej sa akreditácii VŠ, či vláda bude podporovať také typy fakúlt, ako je FPV a MV UMB, Peter Pellegrini odpovedal, že odhliadnuc od normatívov si vie predstaviť konkrétnu podporu.

Tá by spočívala v tom, že za nezmenený balík peňazí od štátu by mohla  táto fakulta prijať menší počet špičkových študentov, z ktorých vyrastú kvalitní diplomati. Dokumentoval to tým, že mnoho absolventov UMB už pracuje aj na Úrade vlády SR, ministerstve zahraničných vecí či v diplomatických službách a sú to naozaj skvelí odborníci.

Krátke stretnutie s novinármi

Po prednáške a diskusii premiér Peter Pellegrini poskytol médiá krátky rozhovor, v ktorom okrem iného povedal:

„Prišiel som na svoju alma mater práve k tým študentom, ktorí sa venujú medzinárodným vzťahom a politike a hovoril som s nimi nielen preto, že sa blížia voľby do európskych inštitúcií. Musíme otvorene hovoriť o tom, aká má byť Únia do budúcnosti, pretože dnes je na križovatke. Akú EÚ si želáme, kde by sme sa mali hlbšie integrovať a kde si zachovať svoju suverenitu. Myslím, že to hlavné posolstvo, na ktorom sme sa zhodli so študentmi, je, že EÚ a NATO sú tými jedinými správnymi miestami pre SR, ktoré garantujú náš ekonomický a sociálny rozvoj, na druhej strane garantujú aj zabezpečenie vysokej miery bezpečnosti a kvality života našich občanov. Študenti toto veľmi citlivo vnímajú a kriticky sa vyjadrujú k antisystémovým stranám a politikom ktorí spochybňujú naše členstvo v EÚ a NATO.“

K extrémne nízkej účasti najmä mladých ľudí na Slovensku v posledných eurovoľbách premiér podotkol:

„Osobne sa chcem zapojiť do všetkých aktivít, ktoré budú súvisieť s európskymi voľbami, aby som povzbudil mladú generáciu. Napokon aj tá dnešná návšteva tu na FPVaMV je toho dôkazom. Ja sa teším, že možno 60 – 70 percent Slovákov je proeurópskych, na druhej strane by bolo fajn, keby viac ako 13 percent z nich išlo k volebným urnám. Neželám si, aby Slovensko bolo opäť víťazom v najnižšej účasti v rámci EÚ, ako tomu bolo v minulosti dvakrát po sebe. Nemôžeme len tak mávnuť rukou, že nás sa to netýka, EÚ je ďaleko. Predsa to má vplyv na kvalitu nášho života, preto je dôležité, kto nás bude zastupovať v Európskom parlamente.“

Premiér si nemyslí, že sa niekomu podarí v eurovoľbách dosiahnuť výrazný výsledok bez toho, aby ho ľudia nepoznali. Skôr má obavu z toho, že nielen na Slovensku rastie podpora strán, ktoré projekt EÚ skôr spochybňujú ako podporujú. Mrzelo by ho, keby práve ich počet v EP výraznejšie vzrástol.