Remeslo má zlaté dno. Teda aspoň sa to u nás kedysi hovorilo, ibaže v týchto dynamických demokratických časoch to nie vždy platí. Jeden príklad za všetky.
Dnes ráno mi prišiel pán O. opraviť domov práčku. Robí to od školy a má cca 50 rokov. Má práčky ešte aj na dvore a nestíha robiť, rozhovoril sa. Opýtal som sa ho, prečo nezoberie niekoho mladého do práce a môže stíhať robiť viac zákaziek.
Začal mi rozprávať celú knihu o tom ako dnes mladí vyštudovaní remeselníci pristupujú k práci. Ako jednému bola brašna ťažká, že on to zdvíhať nebude. Alebo ako jeden mu kradol materiál priamo z auta a jemu nesedela nikdy inventúra až kým to nevidel na vlastné oči.
Keď ďalšieho poslal opraviť štyrikrát tú istú práčku a on pofajčieval s frajerkou na dvore. Hodiny naskakovali a aj tak na piatykrát musel ísť k zákazníkovi on sám.
Hovoril mi celý čas z duše. Preto navrhujem tejto spoločnosti na mladých loserov SMART riešenia. Trvajú krátko, sú pomerne jednoduché a ľahko realizovateľné. Tak napríklad kálať drevo osem hodín o chlebe a vode zavretý v kôlni.
Alebo ako ja, keď som mal trinásť a cez prázdniny som musel trhať burinu dvanásť hodín o vode na poli v tridsaťstupňovej horúčave. Alebo sa brodiť po kolená v oleji a škriabať maslo z rozohnených rúr v päťdesiatich stupňoch a šialenej kombinéze v známej bratislavskej potravinovej firme.
Zoberte im mobil a počítač a ak sa disciplína a vytrvalosť stále nedostavia, kúpte im kufor a dovidenia. Zahraničie im pomôže. Vy ako rodičia ste už v takom prípade zlyhali.
Musia sa naučiť spoliehať sa na seba a nie na iných. Self – reliance ako hovoria naši americkí priatelia, LEN NA SEBE ZÁVISLÝ!!!
Autor: Radovan Ocharovich, Foto: ilustračné