Človek tak rozmýšľa. Čo uplynulé štyri roky dali, čo vzali. Čo sa podarilo, čo nie? A keď sa nepodarilo, nebolo to aj preto, že si človek nabral na rohy viac ako mohol zvládnuť?

Poslanectvo s víziou

Spomínam si ešte  na časy primátorovania Gogolu. Nebol som poslanec, len som sedel v komisii regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Bolo to prevažne obdobie silného marketingu. Koľko sme mali stretnutí o takom a hentakom logu? Škoda spomínať.

Teoretizovalo sa veľa, robilo menej. Aj propagačné materiály vznikali. Až neskôr, za čias Noska sa ukázalo, že sa dajú robiť výrazne lacnejšie. Za Gogolu som mal pocit, že zo všetkého v sledovanej oblasti trčí kšeft.

Nastali nové časy

Prišli nové, Noskove časy. Zmenili sa ľudia, zmenil sa štýl práce. Bolo s kým spolupracovať, začala sa robiť poctivá politika. Nastúpil čas poctivej diskusie a hľadanie skutočných, nielen marketingových, riešení.

Cyklobusy sa stali samozrejmou súčasťou mesta, dozrelo pochopenie, že mesto nemôže byť zahľadené do seba, ale musí sa venovať aj svojmu okoliu. Konečne som presvedčil, už boli uši ochotné počúvať, že od podnikateľov nemožno len brať, ale treba im aj dávať. Príjmy z dane za ubytovanie rástli a podnikateľom sa vracali napríklad vo forme propagačných materiálov.  Nastalo aj prepojenie s inými regionálnymi centrami propagácie. A tak sme sa konečne naučili pomáhať si navzájom.

Trvale presadzujem myšlienku, že cestovný ruch má slúžiš nielen návštevníkom zvonku, ale aj domácim. Vo forme miest oddychu pre domácich, v podobe – napríklad aj výborných reštaurácií, ale aj nových a stále lepšie platených pracovných miest.

A všetko sa robilo so sprievodným krikom i podozrievaním. Koľko hlúpostí sa v rámci opozičného boja sa pohovorilo  napríklad o korčuliarskej dráhe a autobusovej stanici…kde kto chcel zabrániť  rozvoju.

Namiesto podpory všelijakých pochybných aktivít sa začali podporovať napríklad singletraily, výrazne sa skvalitnila propagácia mesta. Len od mája a do konca septembra vstúpilo napríklad do informačného centra  takmer 21 000 návštevníkov. Z toho do 10 000 cudzincov.

Nárast pokračuje

Za posledné štyri roky je trvale 10 až 15 – percentný medziročný nárast návštevnosti. To je aj práca pre Bystričanov, to sú aj daňové príjmy pre mesto. Lebo aj takto treba vidieť cestovný ruch.

Nerobím si mimoriadne zásluhy. Ja skôr vidím pred sebou to čo sa mi nepodarilo. Ale za jedným si stojím. Šikovným ľuďom treba dať šancu. V meste ju dostali, ľudia sa odmenili nápadmi a ich realizáciou. My starší nie sme na to, aby sme ukazovali moc, ale na to, aby sme ľuďom s nápadmi dávali šancu, podporovali ich. Životné skúsenosti, to nie je dôvod na pýchu, to je úsilie chápať a podporovať aj tvorivosť druhých.

Nedá sa písať o všetkom. Chcel by som ešte o dotáciách, ktoré dozreli do odhaľovania falošnosti. Ale nie. Poďme sa pozrieť dopredu. Plánujeme rozhľadňu, ďalšie prepojenie s kultúrou, múzeami. A máme tu aj ťažké bremená. Plážové kúpalisko, Medený Hámor, Dom kultúry. Minulosť sa na nás lepí, musíme z nej urobiť budúcnosť. Inak sa jej nezbavíme.

Veľmi chcem, aby sa mesto stalo vychýrené nielen  pamiatkami, múzeami, ale aj špičkovými reštauráciami. Sme na dobrej cesta, treba vytrvať. Tak isto ako pri rôznych regionálnych akciách, ktoré sa stávajú novým fenoménom v cestovnom ruchu. A som rád ešte jednému. Rozvoj reálnych cyklotrás sa rozbiehal pomaly. Nestačí len maľovať trasy, treba budovať reálne cyklocesty. Prvé bude hotová čoskoro.

A ako sa vyhnúť tomu, aby nám znovu nerástla nejaká minulosť, ktorá bude bremenom v budúcnosti? Nedovoľme, aby sa z niečoho ďalšia minulosť stávala. Aj pri tom chcem byť. Lebo nemusím byť vo všetkom úspešný, ale poctivý vždy. Človek si v spleti hľadania kompromisov, umenia možného, musí zachovávať svoju tvár. Poslanec nie je všemocný. Musí však ovládať schopnosť komunikácie a presviedčania.

Malý dodatok

Považujem za potrebné zdôrazniť, že som ľavicovo orientovaný a kandidujem za SMER-SD.

A ešte čosi. Diskusie na Bystricovinách niekedy bývajú dosť čudesné. Prosím, ak sa chcete opýtať niečo k veci, niečím ma prípadne inšpirovať, budem rád. Kandidujem síce za Fončordu, ale moje je celé mesto.