Vždy je fajn, keď má človek možnosť vybrať sa na chvíľku do sveta a hľadať inšpirácie. Tentoraz som dostal šancu od CK Hydrotour v ďalekom Ománe.

V krajine, ktorá leží pod Saudskou Arábiou, z jednej strany sa jej dotýka Jemen, na severe dominujú Emiráty, Katar… teda absolútna exotika. Teraz mi však nejde o opisovanie Ománu a už tobôž nie jeho atraktivít. Človek sa aj vo svete môže okolo seba pozerať domácimi očami.

Z návštev Egypta sme si zvykli vracať sa domov ako do mimoriadne čistej a nenarušenej krajiny. A v Egypte ma neraz desilo, koľko odpadu sa v púštnom vetre zachytí na pichľavých kríkoch. Teraz sa však stalo čosi iné. Netvrdím, že som miestami neporiadok nevidel. Čo však bolo podstatné?

Nechválim sa cigaretami, len pripomínam, že v Ománe som si ohorok dal radšej do vrecka. Bol by som jediný, kto robí neporiadok. Na púšti som videl klasické kontajnery na odpad. Slušný človek prejde po piesku aj kilometer, ale neznečistí piesočnaté duny. V hotelovom komplexe vozia turistov na elektrických golfových vozíkoch. Alebo sa turisti vozia sami na bicykloch.

Pomerne často som sa stretával s propagáciou ekologického myslenia. Súčasťou hotelového luxusu bol aj rybníček s kačičkami a výbeh s kozičkami. Nech sa deti učia poznávať prírodu. Plavbu po malej riečke si tu nesmierne cenia. Voda je v púštnej krajine vzácna. Pohon člnov je elektrický.

Povieme si, že nič zvláštne. V Ománe sú však s využívaním prírodného materiálu a jeho uprednostňovaním pred plastom asi ďalej. Poznajú ekologické myslenie. Eko – myslenie propagujú dokonca aj medzi dovolenkármi. A ten najdrahší hotel, ktorý som videl, pripomínal skromné drevené chalúpky. Jeho hodnotou je nenarušená príroda a samota.

A čo u nás?

V Banskej Bystrici i v okolí, ba na celom Slovensku sa rok čo rok chválime stále lepšími číslami v cestovnom ruchu. Teším sa tomu. Už dlhšie však niekde vo mne bliká výstražné svetielko. Na Donovaloch  obec prepočítava, čo ju stojí odvoz odpadu.  Spočíta niekto množstvo plastového odpadu, ktoré vznikne počas leta len na plážovom kúpalisku? A na takom Radvanskom jarmoku?

Nedávno som čítal táranie o tom, že v Banskej Bystrici zasa skapal pes. Buď je autor úplne neznalý situácie, alebo ide o politikárčanie. Sme pred voľbami a každá nečestnosť opozície je dobrá.  Akcií je tu viac ako dosť. Aj udalostí. Pribúda ľudí, pribúda odpad.

Na ostatnej komisii regionálneho rozvoja a cestovného ruchu som túto tému nadhodil. Rozbieha sa diskusia a hľadanie východísk. Pri umývaní riadu sa minie množstvo vody. Plasty sú z hľadiska nášho žitia nezničiteľné. Čo je menšie zlo?

Narastá vo mne myšlienka na obmedzovanie plastového odpadu. Vo svete sa to už hýbe. Aj my musíme nájsť riešenie. Robí to Omán, musíme a hádam to chceme urobiť aj my. Po nás nebude žiadna potopa. Diskusia sa rozbieha, hľadajú sa nie prvoplánové, ale rozumné riešenia. Už pár dobrých nápadov aj odznieva. V každom prípade by sme mali dosiahnuť, aby návštevníkov pribúdalo, no aby ubúdalo odpadov. Každý nápad je dobrý.

Sme radi, že do Banskej Bystrice prichádza stále viac ľudí, že tu neskapal pes. Sme radi že mesto žije, ale problém odpadu a ekológie vôbec je prioritný.