Dudince sú známe veľmi kvalitnými kúpeľmi, ktoré pomáhajú pri liečbe kĺbov, ale trebárs aj chorôb srdca. Je o ne preto veľký záujem v rámci kúpeľnej liečby, ale aj rôznych rekreačných a rekondičných pobytov.

Preto tu okrem liečebných domov vyrástli aj mnohé komerčné ubytovacie zariadenia. No a v rámci toho sa rozvíjajú aj najrôznejšie ponuky na výlety do okolia, či na najrôznejšie aktivity.

Len málokto si dnes všimne jeden travertínový kopček rovno za kúpeľným areálom. Iste, je súčasťou náučného chodníka po travertínových vyvýšeninách, ktoré vznikli  z vytekajúcich prameňov, ale osobitosť tohto miesta si len málokto uvedomuje.

Z viacerých travertínových vyvýšenín, i z toho, na ktorý sa teraz zameriavame, ešte v roku 1956 tiekla minerálna voda. A kopčeky pomaly rástli. Tak, ako teraz nestále rastie travertínová kopa za bazénmi s minerálnou vodou na miestach, kde už ako odpadová vteká do potoka.

Tak isto to bolo aj pri travertínovej kope za dnešnými kúpeľmi. Ibaže, tu voda z najvyššieho miesta stále, aspoň niekde, vtekala do  jedného či viacerých umelých bazénikov. Celkove ich je 32. Voľné pramene zanikli, keď ich v podzemí zachytávali pre potreby rozrastajúcich sa kúpeľov.

O týchto bazénikoch na travertínovej plošine mnohí tvrdia, že sú to staré Rímske kúpele. Že je to dielo cisára Marka Aurélia a samozrejme jeho legionárov, ktorí tu v druhom storočí oddychovali. Dokazujú to napríklad aj tým, že písomné záznamy sa zmieňujú už aj o Hrone. Voľakedy ľudia vládali chodiť oveľa rýchlejšie a boli vytrvalejší. Od  Hrona je to do Dudiniec skoro prechádzka zvládnuteľná za necelá dva dni.

Vieme si predstaviť legionárov, ktorí si tu liečili rany, ktorí tu oddychovali. A po sebe zanechali sústavu malých bazénikov. Iste, je to legenda, historicky nepotvrdená. Ale pekná a bazéniky existujú. Okolo nich na travertínovom podklade už rastie nízka suchomilná tráva, ale snívať predsa nie je zakázané.

Navyše, pod travertínovými bazénikmi vedie cestička zo železničnej stanice ku kúpeľom. Pri jej výstavbe sa objavili kostry ľudí pochovaných v skrčenej polohe. A tie hroby boli staré už za čias Marka Aurelia. Historici predpokladajú, že v blízkosti prameňov žili ľudia už 7 000 rokov pred našim letopočtom.

Nenápadné miesto a koľko sa dá o ňom písať, koľko sa dá pri ňom snívať.