Postoj ľudí k technickému pokroku bol vždy rozporný – tešili sa, že im uľahčuje napĺňanie životných potrieb a povinností, ale vnímali aj riziká, ktoré so sebou prináša.

Už Sokrates pred viac ako 2500 rokmi vyjadril obavu, že masové používanie písma môže ohroziť duševné schopnosti ľudstva, pričom jeho formulácie až zarážajúco pripomínali dnešné varovania pred nekontrolovaným rozvojom digitálnych technológií.

Tvrdil (okrem iného), že v dôsledku písania „ľudia prestanú používať vlastné argumenty, keďže budú viac dôverovať napísaným znakom, úprimné hľadanie pravdy bude nahradené zdaním pravdy, ľudia budú prijímať množstvo informácií, no ničomu sa nenaučia, a budú sa zdať vševedúcimi, hoci nebudú vedieť nič“.  

Keď v päťdesiatych rokoch minulého storočia francúzsky filozof Pierre Teilhard de Chardin sformuloval svoju predstavu globalizovaného myslenia (nazval ho termínom noosféra), vychádzal z predpokladu narastajúceho prepojenia ľudských myslí prostredníctvom stále zložitejších sociálnych sietí.

V nedávnej minulosti nemecký psychiater Spitzer vo svojej knihe Digitálna demencia upozornil na skutočnosť, že digitálne médiá môžu spôsobiť obmedzenie kvality aj kvantity používania mozgu a tým aj jeho výkonnosti, pričom negatívne zmeny nachádza nielen v oblasti myslenia, ale aj vôľového konania, emócií a sociálneho správania.

Nemožno poprieť, že digitálne médiá sa už stali súčasťou našej kultúry. Celý moderný svet – od výroby po zásobovanie, dopravu, verejnú správu či zdravotníctvo, ale aj širokú oblasť voľnočasových aktivít a zábavy –  by sa bez digitálneho spracovávania informácií zrejme zrútil. Nemôže byť teda našim cieľom s digitalizáciou bojovať či snažiť sa o jej odstránenie.

Na druhej strane asi už len málokto pochybuje o tom, že nadmerné používanie digitálnych technológií môže spôsobovať poruchy zdravia – ohrozený je telesný, duševný a sociálny vývoj mladých ľudí a môže od nich vzniknúť závislosť. Ak platí, že o škodlivosti (čohokoľvek) rozhoduje dávka, treba pripomenúť, že používanie digitálnych médií v rozvinutých krajinách už dávno prekročilo bezpečnú hranicu.

K najvýznamnejším poznatkom v oblasti neurobiológie patrí zistenie, že mozog sa používaním neustále mení. Vnímanie, myslenie, prežívanie a konanie zanechávajú v mozgu pamäťové stopy. Dynamiku ich vývoja a zmien môžeme vďaka moderným zobrazovacím metódam podrobne sledovať, pričom závery sú jednoznačné: jednotlivé synapsy – plastické, neustále sa meniace spojenia medzi nervovými bunkami – rastú, ak sú používané, v opačnom prípade chradnú a odumierajú.

Možno predpokladať, a viaceré štúdie to potvrdzujú, že nadmerné používanie internetu môže viesť až k štrukturálnym zmenám mozgu. Boli zistené abnormality v bielej hmote mozgu, teda vo vláknach spájajúcich oblasti, ktoré sa podieľajú na regulácii emócií, pozornosti, rozhodovania a rozumovej kontroly konania. Je evidentné, že  excesívne hranie počítačových hier znižuje schopnosť primeraným spôsobom odpovedať na relatívne nudnú realitu každodenného života, keďže mozgy hráčov sa „prekalibrujú“ na svet počítačových hier, ktorý sa  pre nich stáva normou.

Dochádza tak k redukcii možností osobnostného rastu, znižujú sa možnosti nadobúdania skúseností v reálnych životných situáciách, trpí bezprostredná medziľudská komunikácia. Určite je teda namieste otázka, akým spôsobom sa globalizácia a digitalizácia životného prostredia odráža v individuálnom ľudskom mozgu a ako čeliť možným poškodeniam, obzvlášť v detskom veku.

Môžeme použiť analógiu s najrozšírenejšou návykovou látkou, ktorou je stále  alkohol – na základe dlhoročných skúseností je zrejmé, že spôsobuje závislosť, poškodzuje telesné aj duševné zdravie, vedie k sociálnemu úpadku, osamelosti, depresiám a predčasnej smrti. Zároveň je súčasťou našej kultúry a požíva ho (v rôznych dávkach) množstvo ľudí.

Odpoveďou na nebezpečenstvá spojené s konzumom alkoholu sú reštrikčné opatrenia s cieľom sťaženia prístupu k alkoholu najmä mladým ľuďom, keďže je známe, že práve v detstve a mladosti sa vytvárajú základy pre závislostné správanie a čím skôr sa s konzumáciou alkoholu začne, tým rýchlejšie sa vytvára závislosť. Empirické skúsenosti ukazujú, že aj v prípade digitálnych médií je to tak – jediným opatrením, ktoré dokázateľne znižuje ich negatívne účinky, je zníženie dávok.  

V Kórejskej republike, kde sa digitálne médiá v súčasnosti používajú azda najintenzívnejšie na svete, vykazuje dvanásť percent mladých ľudí výrazné symptómy závislosti. Na pozadí týchto údajov varuje Spitzer pred zavádzaním „tréningu mediálnych kompetencií“ v materských a základných školách, čo pripodobňuje k taktike vzbudzovania záujmu o návykové látky ponúkaním iniciálnej dávky zadarmo:

„Na pojme mediálna kompetencia je najviac zavádzajúci fakt, že k používaniu počítača a internetu nie sú potrebné žiadne špeciálne schopnosti (odhliadnuc od schopnosti klikať myšou a povrchnej znalosti užívateľského softvéru). Oveľa viac potrebujeme zabezpečiť deťom a mladým ľuďom solídne základné resp. všeobecné vzdelanie. Až po jeho získaní je možné aj na internete získať užitočné a využiteľné informácie, keďže ten, kto (doposiaľ) nič nevie, nezmúdrie ani prostredníctvom digitálnych médií.“

Neostáva nám nič iné, ako súhlasiť.