Bol ideálny čas. Nad Peloponézom sa hromadili mraky, ukazovalo sa, že deň nebude veľmi horúci. A to je príležitosť na výlet do Atén. V minulom roku, keď Grécko dlhodobo spaľovali horúčavy, sa z Peloponézu podarilo delegátke CK Hydrotour urobiť za celé leto len dva výlety. Kto už bol na Akropole, dobre vie prečo.

Po dvoch hodinách nás čakala prvá a hneď zaujímavá zastávka. Korinthský prieplav, ktorý architektonicky riešil košický architekt. Pokúšali sa oň aj rímski cisári, ale bol to priťažký oriešok. Rozlúsknuť sa ho podarilo až potom, keď sa Grécko zbavilo tureckého jarma.

A zrazu tu bola nová vodná cesta. Nebolo potrebné oboplávať celý Peloponéz. Drobné upozornenie. V jednom z bufetov som objednal  dve kapučína. V papierovom poháriku stáli 7 euro. Nič proti kvalite, ale niektorí súputníci trochu vzdychali nad cenou.

Konečne Atény. Vlastne Pireus, s ktorým hlavné mesto Grécka splynulo do 6 miliónovej aglomerácie. Striedali sa štvrte pekné i odstrašujúce. Minimum zelene a domy? Niektorí Košičania tvrdili, že je to ako Luník 9. Miestami to bolo fakt otrasné.

Vystupovať. Oblaky sa stratili a každý hľadal tieň. Vyzbrojený zásobami vody sme sa vybrali do kopca. Akropolu špeciálne opisovať nejde. Na malej ploche sa to ani nedá.

V každom prípade sa nebo opäť zahalilo oblakmi a my sme sa snažili viac prežívať ako počúvať. I keď sprievodkyňa bola výborná. Neviem, ale mám pocit, že napriek dvom hodinám sme tam boli málo. Človek ani nestačil sadnúť si a kochať sa. Zážitok je to však viac ako úžasný.

Potom sme si šli ešte pozrieť parlament so strážou a trošku aj Plaku, kúsok historickej časti Atén. Pravdupovediac, keby Atény nemali svoju Akropolu, veľa by neukázali. Turci z toho urobili bezvýznamnú dedinu. A vojaci počas fašistického prevratu v 60. rokoch minulého storočia búrali ešte aj klasicistické budovy postavené v 19. storočí. Lebo neboli originálne grécke…