V roku 2018 je dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní. Ten sa vzhľadom na rastúcu demografickú krivku každým rokom navyšuje, čo je pochopiteľné, ale kto zabezpečí prácu pre šesťdesiatnikov, aby nemuseli ísť do predčasného dôchodku?

Nevedno, či tomu pomôže navrhovaný dôchodkový strop, keďže nie všetci šesťdesiatnici sa túžobne čakajú na dosiahnutie dôchodkového veku, majú radi svoju prácu a chcú v nej pokračovať.

Navyše je tu „kindermanažment“. V poslednej dobe sa toto pomenovanie celkom ujalo aj  na Slovensku. Mnohé firmy si dávajú do vedenia tímov mladých asertívnych manažérov, ktorých občas nazývajú aj „krízoví manažéri“. Tí pod sebou presadzujú vekovo mladšie tvárnejšie ročníky na úkor skúsených šesťdesiatnikov.

Prejavuje sa to napríklad v poisťovníctve, kde prednosť pred „starou školou“, ktorá má bohaté skúsenosti a dokáže sa prirodzene starať o svojich klientov, dostávajú mladí obchodníci. Tí síce neoplývajú skúsenosťami šesťdesiatnikov ani ich ľudským prístupom, ale dokážu naháňať zmluvy a peniaze pre poisťovne, často však zabúdajú na svojich klientov.

Nehovoriac o tom, že mnohí starší poisťováci pracujú ako živnostníci. Nie každý šesťdesiatnik má také úspory či výhodné poistky, aby si mohol bez problémov užívať vyrobený dôchodok. Rovnako nechápem, prečo si dôchodca – živnostník poberajpci vyrobený dôchodok si nem

Som asi staromódny, keď si predstavujem svojho poistného poradcu ako človeka, ktorý sa stará o moje poistky a keď sa objaví niečo nové či výhodné pre mňa, tak mi zavolá a ponúkne mi lepšie zmluvné podmienky alebo sa stretneme a dohodneme.

Jednoducho nechcem zostať obyčajným číslom v rade poistníkov, ktorí pravidelne platia za poistky a ich poisťovňu akoby nezaujímalo, ako žijú a či niečo nepotrebujú.

Podobné je to napríklad u mobilných operátorov. Niektorí hlavne starší ľudia nemenia len tak firmu a zostávajú verní svojej značke. Právom očakávate, že o takéhoto verného  klienta sa bude spoločnosť zaujímať a občas Vám niekto zavolá, že by mali pre Vás nový výhodnejší program.

Prax je skôr taká, že výhodné akciové programy sa ponúkajú novým klientom, aby sa rozšírilo portfólio a s tým spojené pravidelné platby za poskytované služby. Na starších a verných klientov sa akosi nemyslí.

Uprednostňovanie mladých ľudí pred takmer dôchodcami sa deje aj inde. Otázka znie, ako sa majú skúsení šesťdesiatnici správať, aby boli zaujímaví pre kindermanažmenty? Obzvlášť v čase, keď na Slovensku dramaticky klesla nezamestnanosť a firmy skôr hľadajú nových ľudí, ako ľudia prácu.

Nuž nemajú to súčasní šesťdesiatnici jednoduché, najmä keď ešte nie sú tesne pred dôchodkom. Záleží aj od profesie, ktorú vykonávajú. Niekde vek naozaj nehrá úlohu, hoci občas počuť hlasy, že šesťdesiatnici už nemajú perspektívu a mali by uvoľniť miesto mladším.

Ústava SR takýto princíp nepozná, všetci sme si rovní bez ohľadu na svoj vek či pohlavie. Pokiaľ sa však niekto snaží takpovediac „pod pokrievkou“ toto obísť, treba sa brániť. Nikto predsa nezjedol všetku múdrosť sveta a nemôže rozhodovať o osudoch iných ľudí na základe svojich pravidiel hry v rozpore s dobrými mravmi a ústavou zaručenými právami či slobodami.