Prvý raz som sa s ním stretol, keď v Banskej Bystrici zaklopal na dvere vtedajších odvetvových novín Slovcepa, z ktorých urobil záverečnú diplomovú prácu svojho vysokoškolského štúdia. Už vtedy odborníkov zaujal svojimi postojmi k žurnalistickej tvorbe v súvislostiach života.

Obdivovali ho ako dokázal už v mladosti klásť na seba väčšie nároky, než na iných. V čase svojej rannej žurnalistickej mladosti novinársky elév, Mgr. Ivor Lehoťan, dnes viceprezident Medzinárodnej biatlonovej únie a od stredy dňa aj nositeľ Ceny Gabriela Zelenaya, ktorú udeľuje každoročne Únia slovenských novinárov na návrh Klubu športových novinárov ÚSN.

 Odborná porota dbá pri výbere navrhovaných na kvalitu ich všestrannej športovej žurnalistickej tvorby. Ivor Lehoťan prevzal toto vysoké ocenenie novinárskej odbornosti i ľudskej kvality z rúk generálneho sekretára Konfederácie športových zväzov Dr. Zdenka Kríža spolu s takými osobnosťami športovej žurnalistiky, akými bol známy športový publicista, novinár Igor Mráz, za ktorého prevzal Cenu Gaba Zelenaya in memoriam jeho syn.

Cenu z oblasti športovej žurnalistiky prevzal aj známy dlhoročný televízny komentátor, v súčasnosti pracujúci v TA3, Miroslav Michalech. Popri športových osobnostiach preberali Ceny Gaba Zelenaya aj známe osobnosti kultúrneho a spoločenského života, okrem iných napríklad nositeľ štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy, vysokoškolský pedagóg Juraj Sarvaš, prof. Ing. Peter Staněk, CSc, predseda Spolku slovenských spisovateľov PhDr. Ján Tužinský,CSc či známy československý futbalový reprezentant, strieborný medailista z MS 1962 v Chile, autor 3 gólov slávnej Brazílii v jednom zápase, populárny Jozef Adamec.

Všimnime si však pri tejto príležitosti vekovo najmladšieho z ocenených – dlhoročného redaktora Športu, Ivora Lehoťana. Rodák z Banskej Bystrice mal v apríli tohto roku 52 rokov. Celý profesionálny život v novinárskej kariére prežíva v denníku Šport.

Na dvere denníka Šport zaklopal ešte ako študent žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1985. Dostal príležitosť od skúseného redaktora Ľudovíta Majora a písal o mládežníckych centrách talentovanej mládeže po celom Slovensku.

Od roku 1989 nastúpil po ukončení štúdia a vojenskej službe do denníka Šport v Bratislave. Usadili ho do kancelárie k neskôr známemu televíznemu redaktorovi Stanovi Ščepánovi. S prvou manželkou Danou, televíznou redaktorkou, bývali v tom čase v hlavnom meste.

Keď sa však otvorila možnosť pre Ivora pracovať vo filiálnej redakcii Športu v Banskej Bystrici a pre jeho manželku v regionálnom štúdiu STV v Banskej Bystrici, v meste, kde je naporúdzi veľa športových príbehov, presťahovali sa Lehoťanovci do srdca stredného Slovenska. Do Ivorovho rodného mesta.

Odvtedy je Banská Bystrica jeho stabilným prístavom, kam sa vracia buď ako redaktor po slovenskej, či zahraničnej služobnej ceste (Ivor pôsobil ako vyslaný redaktor denníka Šport na troch olympiádach za sebou, v Sydney 2000, Aténach 2004, Pekingu 2008), alebo ako športový diplomat.

Od roku 2002 pôsobí ako viceprezident Medzinárodnej biatlonovej únie pre informácie. Svoju kariéru šéfa tlačových stredísk počas majstrovstiev sveta 1997 v Brezne-Osrblí a počas Svetových pohárov preniesol na medzinárodnú športovú scénu. Je to zaujímavá kombinácia práce stále aktívneho športového novinára s kariérou športového diplomata.

V športe ako takom je okrem gólov, bodov a sekúnd veľa osobných príbehov ľudí o ich statočnosti, nezlomnosti v úsilí dosiahnuť športový cieľ a o publikovanie ide najmä Lehoťanovi.

V roku 2011 napísal knihu „Najmladší kapitán“ ako príbeh Mareka Hamšíka, vtedy kapitána slovenskej futbalovej reprezentácie a hviezdy SSC Neapol. Napísal tiež publikáciu „20 rokov slovenského biatlonu“ a podieľal sa na viacerých iných knižných dielach, ktoré mapovali účasť slovenskej reprezentácie na olympijských hrách.

Pri takej významnej príležitosti akou je udelenie Ceny Gabriela Zelenaya sa patrí pripomenúť jeden jeho málo publikovaný názor, ktorý v kruhu blízkych pri oslavách významného životného jubilea sformuloval takto: „Pýtate sa ma na prianie? Byť sám sebou a nebyť sám!“

Veľavravné, hodnotné, inšpiratívne. Podobne ako ním prevzaté ocenenie. Blahoželáme so širokou rodinou športových priaznivcov a čitateľov.