Potulky mesto napíšu svoju ďalšiu historickú kapitolu v nedeľu 11. marca o 14:00 hod. v Cikkerovej sieni Radnice na Námestí SNP. Témou je nemecké osídlenie Banskej Bystrice.

Prečo prišli Nemci do Banskej Bystrice?

Návštevníci nedeľných Potuliek s mestom sa porozprávajú s Branislavom Stančíkom o tom, ako politický a hospodársky vývoj Uhorska súvisel s európskym vrcholným stredovekom

Poplatok je 2 €, deti do 12 rokov v sprievode rodičov majú  bezplatný vstup. Informačné centrum mesta sa teší na Vašu účasť.

Čo hovorí história?

Po mongolskom (tatárskom) vpáde v rokoch 1241 – 42 pozýval Belo IV. naďalej do Uhorského kráľovstva hostí z nemeckých krajín na doosídlenie územia a k vôli rozvoju baníctva. Nemeckí hostia prišli do Bystrice predovšetkým z nemeckých krajín Saska a Durínska a priniesli so sebou nové vyspelé ťažobné banícke metódy.   

„Prvým kto priviedol do Banskej Bystrice skupinu Nemcov, bol neskorší richtár Ondrej. Podľa povesti priviedol Ondrej 32 nemeckých osadníkov, ktorý si postavili domy na súčasnom námestí. Postavili si ich v uzavretom kruhu (kruh po nemecky Ring), preto sa banskobystrické námestie nazývalo Ringom (po slovensky Rínkom),“

hovorí historik Vladimír Sklenka.

Zaujímavý názor na počiatky osídlenia mesta Bystrice zanechal Matej Bel v diele Notitia Hungariae novae historico geographica… z prvej polovice 18. storočia, ktorý istý čas žil a pôsobil v Banskej Bystrici:

„Totiž v tom období, ako sme na to vyššie poukázali, boli sem povolaní saskí kolonisti, ktorí rozptýlení všade v horských údoliach bývali v chatrčiach postavených v blízkosti baní, kde sa dobývali kovy. Čoskoro všade tam, kde rudné bane zodpovedali výnosmi vynaloženému úsiliu, obývali potom osadníci vystavené početné obce.

Spomedzi nich by som uviedol Staré Hory, Uľanku a Španiu Dolinu, ktoré majú takú polohu, že sú aj dnes spôsobilé nielen na ťažbu, ale aj na tavenie rudy. Keď neskôr vzrástol počet osadníkov a súčasne aj ich bohatstvo zatúžili žiť pohodlnejšie a na väčšom priestore podľa zákonov svojho vlastného národa. Pre to sa ukázalo nanajvýš vhodné prostredie , kde sa vlieva Bystrica do Hrona.

Potok bol vtedy vlastníctvom Bystrického a jemu patrili aj okolité lesy. Keď osadníci získali toto územie za určitý poplatok, alebo, čo sme väčšmi náchylní sa nazdávať, nadobudli ho priamo za dohodnutú sumu, poschádzali z hôr a založili Novú Ves. Z nejedného dôvodu sa nazdávam, že sa to stalo v období po návrate Ondreja II. zo svätej vojny, ktorej sa zúčastnil ako veliteľ.“