Dúfam, že rodičia so svojimi deťmi už máte vybratú strednú školu, lebo je už o 5 minút 12. Pre rodičov detí v 5., 8. a 9. ročníku je termín do 20. februára (pre odbory vyžadujúce talentové skúšky) a do 10. apríla pre ostatné odbory. Keďže miest na stredných školách je viac ako uchádzačov, nemala by nastať obava o prijatie, ale problém je, či sa naše dieťa dostane na vybratú školu.

Výber školy je niekedy jednoduchá úloha v rodine podľa schopností, záujmu dieťaťa a ďalšieho uplatnenia v jeho živote. Horšie je to v prípade, ak dieťa nie je vyprofilované v žiadnom smere, prípadne nie je u neho veľký záujem o vzdelávanie.

Čo sa dá urobiť v rodine, aby prijatie na školu bolo úspešné? Určite ako rodičia ste s deťmi navštívili deň otvorených dverí vytypovanej školy, radili ste sa s výchovným poradcom na základnej škole alebo s psychológom, prípadne ste zabezpečili doučovaciu prípravu na prijímacie skúšky.

Čo ešte poradiť rodičom, aby poznali dobrú školu? Odborníci na vzdelávanie odporúčajú požiadať školu, aby ste sa mohli ísť pozrieť na vyučovanie, ktoré je každodenné. Ak to škola umožní, už to o niečom hovorí. Pri tom treba pozorne sledovať žiakov a nie učiteľov. Vtedy spoznáte, či žiakov zaujíma vyučovanie alebo sa nudia. Nezvyklé by bolo vyžiadať si niektorú písomku. Z nej by sa dalo zistiť, či škola preferuje pamäť alebo myslenie.

Teraz niečo zo zákulisia stredných škôl, čo nemusí poznať každý občan. Je tu otázka, kto zadáva ponuku stredných škôl a v akom režime. Už to nie sú úradníci na ministerstve školstva v Bratislave, ale samosprávny kraj. Pre decentralizáciu je to dobrá správa, ale čo sa skrýva pod značkou samosprávneho kraja?

Prvé a najodbornejšie stanovisko pripravuje odbor školstva VÚC a následne ho prerokuje Krajská rada pre odborné vzdelávanie, ktorej predsedá župan. Podčiarkujem, že táto rada je pre odborné vzdelávanie a odborníci, ktorí sú v nej zastúpení, určujú numerus clausus aj pre gymnázia, súkromné a cirkevné školy.

Keďže košeľa je bližšia ako kabát a odborných škôl je viacej, počty sa prihrávajú odborným školám. Vo finále definitívne schvaľuje počet odborov a žiakov zastupiteľstvo kraja. Tu nastáva posledná možnosť pre poslancov chrániť svoj okres a prihadzovať väčšie počty odborov a žiakov.

Je to toľko peripetií, že ma napadá kacírska myšlienka, aby samosprávne školy nemali zriaďovateľov v terajšej podobe a fungovali v samostatnej réžii.  Tým by kvalitné školy prosperovali a možno ostatné by aj zanikli.

Na záver prajem rodičom a ich deťom pri výbere kvalitnej školy použiť zdravý rozum.