Videl som zaujímavý švédsky dokumentárny film. O nevšednom ekologickom hoteli na severe Švédska.

Regionálne myslenie

To bolo tiež veľmi inšpiratívne. I v jeho skromnom vybavení, citlivom vzťahu k prírode. Ale, o to mi teraz nejde. Majiteľ hotela nenakupuje zásoby do kuchyne vo veľkých reťazcoch, ale v miestnych malých obchodíkoch. Ľudí v tom regióne ubúda, obchody by inak pre nedostatok tržieb zanikli.

A tak dostali prednosť v nákupe potravín a nápojov miestne obchodíky. Žiadne hľadanie najnižšej ceny. Od miestnych farmárov nakupuje hotel všetko, čo daná oblasť ponúka. Od severskej zeleniny, napríklad kvaky až po ryby či losie mäso. Nech len ľudia neutekajú preč za prácou a ostanú doma.

Hotel prosperuje, má dosť zákazníkov, ekologický a regionálny marketing robí z neho príťažlivé miesto na dovolenku. Spokojní sú aj remeselníci so svojimi výrobkami. Majú odbyt.  Spokojní sú aj miestni obyvatelia. Našli prácu nielen v hoteli, ale aj v iných doplnkových službách. A zachovali sa im napríklad miestne obchodíky. A ako je to u nás?

Viacerí čitatelia si ešte spomenú na môj blog o čerínskej a brusnianskej minerálke, ako o typických regionálnych produktoch z nášho kraja o ktoré nie je v reštauráciách a kaviarňach záujem. Deklarovaný dôvod?  Podávať minerálnu vodu v plastových fľašiach je nedôstojné. Stala sa z toho akási mantra, ktorá sa donekonečna opakuje.

Nuž aj ja mám svoju mantru. Opakujem, že je to najmä závislosť na veľkých nadnárodných dodávateľoch nápojov. V jednom prípade sa mi prevádzkar dokonca priznal, že nie je v jeho záujme predávať niečo iné ako základnú veľkododávateľskú ponuku. Ide o peniaze. No, stalo sa mi aj to, že v niektorých prevádzkach mi spokojne ponúkajú nápoj v plastovej fľaši – od veľkododávateľov. Tu sa naplno objavuje ďalší problém. Neochota akokoľvek si komplikovať život.

Všetci pritom zhodne tvrdíme aké je to zlé, keď naši ľudia musia ísť za prácou do zahraničia či do iných regiónov. Je fajn, nech mnohí idú. Ale, ak chceme zastaviť tento trend, nebolo by od veci získať aj iný pohľad? V Banskej Bystrici, síce pomalšie ako pred rokmi, ale stále pokračuje pokles obyvateľstva. Kto bude navštevovať reštaurácie a kaviarne, keď bude tento trend trvalý? Mesto sa vyľudní, kraj sa vyľudní?

Za záchranu považujeme zahraničný kapitál. Každá investícia je dobrá. Ale, čo ak je záchrana aj v nás? V schopnosti regionálne myslieť. V schopnosti jeden druhému si pomôcť. Moje sily sú neveľké, ale dajte o sebe vedieť tí, ktorí uplatňujete princíp regionálneho myslenia. Prispejem aspoň propagáciou.

Transparentnosť a moráka

Trochu o niečom inom. Aj o verejných obstarávaniach. Výstavbu verejného osvetlenia pre jednu obec blízko Banskej Bystrice vyhrala bratislavská firma. Ponúkla najnižšiu cenu, vedela ako na to. Potom zákazku posunula bystrickej firme a ta realizáciu zabezpečila cez miestnych odborníkov z danej obce. Suma už bola síce nižšia a chlapi menej zarobili, ale tak je to dobré a transparentné. A miestni chlapi? Ak chcú lepšie zarobiť, aby šli inde. Preč zo svojho kraja. Je toto transparentnosť alebo ožobračovanie ľudí?

V princípe nemám nič proti verejným obstarávaniam. Viem uviesť aj pozitívny príklad. Vďaka nim klesla cena tlače propagačných materiálov mesta Banská Bystrica niekedy až o polovicu. Za predchádzajúceho primátora to mala monopolne v rukách jedna firma.

A ešte jeden pozitívny príklad. V Muráni majú ako svoj regionálny produkt miestne buchty. Aj vďaka štátnej pomoci sa výroba rozširuje, prácu dostáva viac ľudí a buchty sú ochotní odoberať aj iné obchodné a stravovacie prevádzky. Poviete, že je to drobnosť. Spýtajte sa však na to ľudí, ktorí nachádzajú prácu.

S týmto všetkým súvisí morálka. Neklamať, nepodvádzať, nesnažiť sa vytĺcť kapitál z chudoby a starostí druhých. Spôsob myslenia len na seba a svoje záujmy je nemorálny. Všetci sme súčasťou veľkého sveta, ale aj EÚ, aj Slovenska, aj svojho regiónu, aj svojho mesta či svojej dediny. Držme si navzájom palce a pomôžme si. Bez predsudkov a s pocitom radosti, že pomáhame.

P.S. Viem, že som asi naivný. Je to však vždy lepšie, ako byť cynický a zahľadený len na svoje záujmy. Aspoň ja to tak cítim.