Tak a dosť už štúdia rôznych materiálov. Dozvedel som sa  viac ako potrebujem a okrem iného aj údaje, ktoré si mierne protirečia. A Mikuláš i Mikulášska tradícia si zaslúžia, aby bolo moje rozprávanie optimistické, zaujímavé a motivačné.

Počas novinárskej študijnej cesty v Turecku, ktorú som absolvoval s CK Hydrotour pred niekoľkými dňami, som sa dostal aj do Myri, mesta, ktoré žije do značnej miery z cestovného ruchu. A z Mikulášskych tradícií. Nech to nikoho neprekvapuje. V tejto moslimskej krajine sa kresťanstvo a islam prelínajú v histórii i súčasnej atraktívnosti. Okrem toho, obchod je obchod.

Prvou veľkou pamiatkou Myri je starobylý amfiteáter z rímskych čias a hrobky  vysekané do skál. Tu bolo centrum niekdajšej Lýkie, krajiny známej už za Homérových čias. Keď som k hrobkám prišiel bližšie, zbadal som nad niektorými vysekané kríže. Ale áno, pochovávanie tradičným spôsobom pokračovalo aj za čias prvých kresťanov.

Je úplne logické, že k pamiatkam sa ide popri stánkoch a obchodíkoch. Ale, čo bolo zaujímavé, už sa všade objavovali suveníry s motívom sv. Mikuláša. V azbuke. Na stánkoch s občerstvením viseli ceny v tureckých lírach a v dolároch. Všade inde v eurách. Tu však prevažujú dolároví Rusi. Pofotili sme si, čo bolo treba a presunuli sa o nejaké dva kilometre ďalej, ku kostolu, kde slúžil omše biskup Mikuláš. Inak patrón Grécka a Ruska. Takže asi sa nečudujme azbuke.

Starobylý kostol ma nadchol. To ešte nebola ani Byzancia, skôr doznievajúca antika. Mikuláš sa narodil v gréckej kresťanskej rodine v Patare, čo je asi 50 kilometrov od Myri. Rodičia mu zomreli, no zanechali veľký majetok. Mikuláš sa presťahoval do Myri čuduj sa svete, na rozdiel od iných bohatých, ktorí chcú mať ešte viac, on sa so svojim majetkom delil.

Zabezpečil napríklad veno pre tri dcéry z chudobnej rodiny, pred ktorými sa ceril osud budúcich prostitútok. Ľudia si Mikuláša obľúbili, vybrali si ho za biskupa. Kresťanstvo tu bolo už silne zakorenené. A on kázal dobro, milosrdenstvo a lásku. Mal aj trochu šťastia. Cisár Dioklecián – všetko patrilo Rímu – ho dal zavrieť za šírenie kresťanstva. Jeden cisár našťastie zomrel a druhý – Konštantín vyhlásil náboženskú slobodu. A tak sa biskup Mikuláš vrátil do svojho kostola. Najradšej vraj rozdával dary deťom. Balíčky pre ne sa stali samozrejmou súčasťou jeho života.

Jeho pozostatky previezli v stredoveku do Talianska, myslím, že do Bari, no najnovšie sa objavila správa, že ich našli v Turecku. Sprievodcovia nás však upozorňovali, že asi ide len o komerčnú záležitosť a správa je dosť nevieryhodná.

Postupne sa stal patrónom námorníkov, slobodných žien a mnohých ďalších, počas histórie i spomínaného Grécka a Ruska. No a samozrejme detí, ktoré tak rád obdarúval. V novodobej histórii nadobudla Mikulášska tradícia nový význam a rozmer. A tak sa my len držme svojich tradícií.

V kaviarni pri kostole nám odporučili špeciálny miestny nápoj. V rámci tradícií som ho vypil. Bola to akási riedka krupičná kaša so škoricou a vraj aj výťažkami nejakých orchideí, ktoré majú  povzbudzujúci účinok. Nič som nezbadal, bol som predsa bez manželky.

Ozaj a kdeže Myru objavíte? Choďte po pobreží, asi 200 kilometrov severne od Antalye. Dlhý výlet, ale jeho súčasťou je aj návšteva ostrova s potopeným antickým mestom. Asi to bude atraktívny výlet pre tých, ktorí pôjdu na dovolenku do Fethye. Odtiaľ je to oveľa bližšie. A Lýkijské hrobky objavíte aj cestou do Myri, na skalách vedľa cesty.