Verejná knižnica Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, Živena – spolok slovenských žien, Miestny odbor Banská Bystrica a Mesto Banská Bystrica Vás pozývajú na zaujímavú prednášku historika Jozefa Ďuriančika „Mária Terézia vládkyňa a žena“.

Prednáška pri príležitosti 300. výročia narodenia panovníčky sa uskutoční v utorok 21. novembra 2017 o 14:00 hod. v pobočke VKMK na Jilemnického 48.

Mgr. Jozef Ďuriančik

Je prvý profesionálny sprievodca mestom Banská Bystrica,  pedagóg, publicista, geograf… to je len stručný výpočet aktivít známej banskobystrickej osobnosti, ktorú poznajú nielen návštevníci tohto  krajského mesta, ale aj široká verejnosť vďaka množstvu rozhlasových a televíznych relácií.

Rodák z Brusna, v okrese Banská Bystrica, pôvodnou profesiou technik a pedagóg sa  venoval   geografii  a histórii. Ako autor sa špecializoval na geografiu cestovného ruchu a hospodársku geografiu. V oblasti histórie sa v súčasnosti venuje najmä obdobiu stredovekého rozkvetu medenej Banskej Bystrice a z novodobých  dejín – holokaustu a rodine maliara  Dominika Skuteckého.

Jozef Ďuriančik je nositeľom mnohých  ocenení, členom Slovenskej geografickej spoločnosti, Slovenskej historickej spoločnosti, členom redakčnej rady periodika Bystrický permon a iných publicistických zoskupení.

Mária Terézia 

(*13. mája 1717, Viedeň – † 29. november 1780, Viedeň)

V rokoch 1740 – 1780 bola uhorská (ako Mária II. Terézia), česká kráľovná z rodu Habsburgovcov a rakúska arcivojvodkyňa. Bola to jediná žena, ktorá vládla na českom tróne. Jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska.

V roku 1736 sa stala manželkou Františka I. Lotrinského, s ktorým mala 16 detí. Často je označovaná ako „Matka dvoch cisárov“. Jej manžel sa 13. septembra 1745 stal rímsko – nemeckým cisárom.

Mária Terézia sa pričinila o ekonomické a školské reformy, podporovala obchod a rozvoj poľnohospodárstva a zreorganizovala armádu. Pokračujúci konflikt s Pruským kráľovstvom viedol až k sedemročnej vojne, ktorá prebiehala v rokoch 1756 až 1763 a skončila neúspechom habsburskej monarchie.

Tento konflikt neskôr vyústil k vojne o bavorské dedičstvo. Podľa uzavretého mieru musela Mária Terézia odstúpiť Prusku hospodársky dôležité Sliezsko. Oficiálne sa stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, Františka I. Lotrinského, rímsko – nemeckého cisára, v roku 1765 a titul zdieľala so svojím synom Jozefom.

Mária Terézia kritizovala mnohé z reforiem a činností syna Jozefa, ale súhlasila s rozdelením Poľska v roku 1772. Stala sa kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu.

Z jej detí sa najznámejšími stali Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímsko – nemecký cisár a Leopold I. Okrem nemčiny plynulo hovorila po taliansky, francúzsky, ale aj po španielsky a latinsky.