Vedeli ste, že lahodnú chuť a vôňu vanilky poznali už starí Aztékovia? Ktoré rastliny používali starovekí Egypťania na osvieženie dychu? Aké druhy korenín vyvažovali naši predkovia zlatom?

Na najnovšej prírodovednej výstave, ktorá vznikla v spolupráci Stredoslovenského múzea s Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne s názvom VÔŇA A CHUŤ KORENIA,  spoznajú  návštevníci význam a všestranné využitie korenia. Práve koreniny dodávajú tú správnu chuť jedlu, slúžia ako liek a v minulosti našli uplatnenie v kuchyniach našich  starých mám aj pri zachovávaní čerstvosti potravín.

Príroda je mocná čarodejka …

Potraviny a ingrediencie do jedál, ktoré sú v súčasnosti samozrejmosťou, boli v minulosti často dôvodom aj na tasenie zbraní. Koreniny ako šafran, vanilka, muškátový orech mali v minulosti cenu zlata, a preto boli aj miesta ich nákupu držané v tajnosti.

Cesta od pestovateľa až k užívateľovi bola nielen plná dobrodružstiev ale neraz aj veľmi nebezpečná a plná utrpenia, čo dokumentujú aj zámorské objavné cesty moreplavcov Vasca da Gamy a Krištofa Kolumba. Dôvodom pre ich odvážne výpravy bola práve snaha ovládnuť oblasti produkujúce korenie a  získať tým rozprávkové bohatstvo, ktoré by im umožnilo upevniť moc a vplyv vo svete.

V prírode nájdeme širokú škálu aromatických produktov, ktoré spoločne nazývame korením. Usušené alebo inak upravené časti rastlín charakteristickej vône a chuti využíva ľudstvo už po celé  tisícročia, a to nielen  v tradičnej medicíne, pri ochucovaní a konzervovaní jedla a nápojov, ale aj pri praktizovaní mágii a pri balzamovaní mŕtvych.

 Cudzokrajné koreniny

Piepor čierny v našich zemepisných šírkach známy skôr ako čierne korenie je jedným z najstarších korení na svete. V minulosti sa využíval aj ako liek, platidlo či posvätná obeť na uctievanie bohov. Až do neskorého stredoveku sa do Európy dovážalo karavánovými cestami z ďalekého východu. So zámorskými objavmi moreplavca Vasco da Gama začal prekvitať námorný obchod s čiernym korením, ktorý najprv na dlhé desaťročia ovládli Portugalci a neskôr zase Holanďania a Angličania.

Vanilku voňavú poznali v strednej Amerike už starí Aztékovia. Dnešné Mexiko bolo jej jediným pestovateľom, pretože sa ju veľmi dlho nedarilo dopestovať v iných častiach sveta. Až v roku 1837 sa podarilo identifikovať problém v spôsobe opeľovania kvetov vanilky. Riešenie v podobe mechanického opeľovania vymyslel údajne 12 ročný otrok na ostrove Réunion neďaleko Madagaskaru, čím si zabezpečil vykúpenie z otroctva.

 Veľký význam v dávnej minulosti mal aj kardamóm, ktorého tobolky žuvali starovekí Egypťania aby si takto očistili zuby a zároveň osviežili dych. O niekoľko tisícročí neskôr aj nadnárodná spoločnosť Wrigley používala kardamóm vo svojich žuvačkách aby neutralizovala zápach v ústach.

Koreniny, ktoré sa u nás udomácnili

Aj napriek tomu, že sa mnohým druhom korenín u nás darí, oblasť ich pôvodného výskytu je v iných, exotickejších kútoch sveta. Podstatná časť týchto korenín  má svoj pôvod  v tropických alebo subtropických oblastiach Zeme, kde ich človek prvýkrát začal využívať a v týchto oblastiach sa rozvinul s nimi aj zámorský obchod. Pôvod rôznych druhov paprík a čili nájdeme napríklad v Strednej a v Južnej Amerike, petržlen, rasca, aníz pochádza zase z oblasti Stredozemného mora.

 „Medzi naše pôvodné druhy rastlín, ktoré sa využívajú ako korenie, v minulosti tiež ako konzervačný prostriedok či liek zaraďujeme chmeľ obyčajný, lipkavec marinkový, borievku obyčajnú, zádušník brečtanovitý ale aj ďalšie,“

uvádza kurátorka výstavy a zároveň botanička Stredoslovenského múzea Elena Martincová.

Najnovšia výstava v Tihányiovskom kaštieli vyrozpráva záujemcom dlhú históriu pestovania a tiež obchodovania s koreninami medzi západnou a východnou časťou sveta.

 „Návštevníci Stredoslovenského múzea sa dozvedia nielen zaujímavosti o pôvode jednotlivých druhov rastlín a ich zbere, ale počas prehliadky využijú aj svoje zmyslové orgány a prostredníctvom vôní a chutí budú sami objavovať domáce i cudzokrajné koreniny,“

pozýva na netradičnú interaktívnu výstavu riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

Výstavu VÔŇA A CHUŤ KORENIA si môžu návštevníci Stredoslovenského múzea nielen pozrieť, ale najmä ovoňať a ochutnať v Tihányiovskom kaštieli už najbližší štvrtok 9. novembra 2017 o 15:00 hod.

 Sprievodné podujatia k výstave:

18. 1. 2018 o 16:00 hod. prednáška botanika a cestovateľa Laca Fila AKO S BYLINKAMI?

6. 2. 2018 o 16:30 hod. Cestovateľský utorok so Silviou Szabóovou na tému AKO CHUTIA CUDZIE KRAJINY – India, Himaláje, gruzínska časť Kaukazu a severný Kazachstan.

Komentovaná prehliadka je  v cene vstupenky na výstavu s botaničkou Elenou Martincovou vo štvrtok 30. 11. 2017 o 16:00 hod.