„Aké máte minerálky,“ pýtam sa pravidelne v reštauráciách a kaviarňach. „Sýtené, slabo sýtené, nesýtené.“ A potom mi prinesú nejakú vodu od zahraničného dodávateľa. Neraz naozaj obyčajnú vodu, maximálne s kysličníkom. Teda to, čomu sme kedysi hovorili sóda.
Moje pokusy vysvetľovať čašníkom, že to nie je minerálna voda, sa končia s trpným vyčkávaním čašníka, kedy už prestanem otravovať. Prípadne arogantným vyhlásením, že nič neviem, lebo práve to je dnes minerálna voda rozšírená na celom Slovensku. Tísícky skutočných minerálnych prameňov a medokýšov na Slovensku síce zaplačú, ale…
Je všeobecne známe, že prirodzenou súčasťou regionálneho rozvoja a cestovného ruchu je aj regionálna ponuka. Je to schopnosť ponúknuť návštevníkovi niečo iné, ako dostane v susednom meste, či kraji. Prináša to prácu ľuďom, zvyšuje to atraktívnosť daného regiónu.
V okolí Banskej Bystrice máme dve plničky skutočných minerálnych vôd. V Brusne a Čeríne. Čerínsku minerálku dostaneme napríklad v Tescu pod názvom Welnea, Brusnianku predáva Kaufland, COOP Jednota, Metro, CBA.
Na spočítanie kaviarní či reštaurácií v okolí Banskej Bystrice nám stačia prsty na jednej ruke. A prečo? Všade mi hovoria, že hlavný problém je v PET fľašiach. Je nevhodné podať zákazníkovi niečo, čo nie v skle. Ibaže, hotel Lux v Banskej Bystrici má napríklad Brusnianku. Aj v plaste. Podávajú ju počas konferencií a vôbec veľkých akcií. A ak si to zákazník želá, donesú mu ju aj individuálne.
Plast je, najmä v lepších hoteloch a reštauráciách, veľký problém. Ale je jediný? A čo chladiace boxy, slnečníky, bonusy za vyšší predaj zahraničných výrobkov? Nebude skôr tu zakopaný pes? A ešte aj v pohodlnosti? Načo objednávať niečo regionálne, veľkododávateľ dovezie všetko. Aj sódu. A predajú ju ako minerálku.
Čo stým? Potrebujeme pochopiť, že to čo je naše, je naším spoločným bohatstvom. Našou spoločnou pýchou a je to aj súčasť marketingu, ktorý prináša nakoniec aj obchodný úspech. Obidve minerálky zlepšujú trávenie, sú užitočné na obličky, Brusnianka i na žlčník či pankreas. Obide patria na stôl, lebo zlepšujú metabolizmus.
Brusnianka sa vybrala aj na súťaže do Čiech. Získala viacero ocenení, dokonca aj Zlatý český prameň. Predáva sa tam? Omyl, ani Brusnianku, ani Čerínsku v Čechách neprijali. Podobne ani v Maďarsku či Poľsku. Proti našim vodám nemajú nič. Tak teda prečo? Jednoducho preto, lebo uprednostňujú svoje aj regionálne vody.
Nebolo by rozumné prehodnotiť niektoré postoje? Plnička do skla je drahá a pre malé firmy nerentabilná. Znamená to, že malá firma nemá právo na život, že musí byť prevalcovaná zahraničnou spoločnosťou?
Čo takto pýtať si skutočné minerálne vody? Nechcem, aby ste boli otravní ako ja /manželka sa za mňa občas už aj hanbí/, to je naozaj vec každého. Nechcem ani to, aby zmizli zahraničné vody. Ja len chcem šancu pre to, čo je naše. To je aj obchod, aj princíp solidarity. Lebo tu nejde len o dve minerálne vody. Ide o prácu pre ľudí, ale aj marketing svojho kraja. Súčasť toho, s čím sa môžeme pochváliť. A podobných príkladov je viac.
Autor: Ľubomír Motyčka, Foto: ilust.