V sobotu sa konal historicky prvý Beh históriou po Banskej Bystrice, ktorý končil na vrchu Urpín pri Kalvárii. Tak ako v minulosti, aj v súčasnosti Urpín odhaľuje svoje krásy a stáva sa znovu príťažlivým pre Bystričanov.

Na Urpíne

Veď už pri výstupe na vrch sa z jednej strany nachádza Malá železničná stanica s obnovujúcou sa kaplnkou svätého Jána Nepomuckého, z druhej strany vzácna vyše 400 ročná renesančná vila. Na samotnom vrchu sa nachádza nielen obnovená Kalvária zo 17. storočia, ale aj hvezdáreň. Hvezdáreň pôvodne bola  strážnou vežou Vartovkou, ktorú na konci 19. storočia Bystričania prestavali na rozhľadňu a slúžila im ako výletné a oddychové miesto.

Preto neprekvapí ani záujem ešte v druhej polovici 20. storočia o vybudovanie lanovky na vrchol Urpína. Dokonca v jeho útrobách bol v 60 – tych rokoch 20. storočia v období studenej vojny vybudovaný  protiatómový kryt pre 600 osôb. Ale už skoro nikde sa nedočítame o tom, že vo svojich útrobách ukrýva náš Urpín aj dve jaskyne.  Znovu nájdenie týchto jaskýň čaká na niekoho z nás.

Názov vrchu

Vrch Urpín nad sútokom rieky Hron a potoka Bystrice je dominantou a jedným so symbolov nášho mesta. Už samotný názov vrchu je starobylý a nemá doteraz jednoznačné vysvetlenie. Popritom málokto z nás vie, že vrchy s týmto názvom sa nachádzajú aj pri Detve, či Žarnovici.

Po prvýkrát sa týmto menom označil náš Urpín už pred vyše 700 rokmi v roku 1287 pri vytýčení hraníc medzi Radvaňou a Banskou Bystricou. Hranicu na jeho úpätí predstavovalo skalné bralo nazvané Havrania skala, ktoré môžete vidieť ešte aj dnes oproti súčasnému Mc Donaldu. Hostia z nemeckých krajín, ktorí prišli do Bystrice pomenovali vrch Urpín podľa rieky Hron Hronským vrchom po nemecky Granberg.

Urpín bol vždy symbolom mesta a nádherne ho opísal pred 300 rokmi Matej Bel

Matej Bel slovenský vedec svetového mena mal veľmi vrúcny vzťah k nášmu mestu, v ktorom strávil nielen študentské roky svojho života, ale tu aj neskôr vyučoval. Za všetko vypovedá jeho opis vrchu Urpín:

„Veľmi veľa pôvabu uštedruje vrch Urpín, týčiaci sa za Hronom nad mestom a preto ho Nemci nazývajú Gran-Berg (Hronský vrch). Keď sa tomuto vrchu, týčiacemu sa, ako som povedal, nad mestom, zapáčilo zahaliť sa zeleňou stromov od brehov plynúceho Hrona až po najvyšší vrchol, bolo možné naň vystúpiť aj zo strany mesta, hoci je z tejto strany značne strmý. A človek neľutoval námahy, ak sa mu z jeho vrcholu naskytol pohľad na blízke údolia.

Ani samý vrch, hocako vysoký, nie je celkom neúrodný, keďže na východnej a južnej strane sa mierne zvažuje a prináša plody. Tu je postavená kalvária rímskokatolíkov so zastaveniami krížovej cesty, navštevovaná najväčšmi vtedy, keď sa uctieva pamiatka smrti nášho pána Ježiša Krista. V časti zvažujúcej sa na sever je na horskej stráni smerom k mestu cvičná strelnica.

Každoročne sa tu na tretí turíčny deň usporadúvajú preteky, na ktorých občania môžu vyhrať nejakú cenu. Udeľujú ju tým, ktorí zasiahli najpresnejšie olovenou guľkou cieľ. Nedá sa ani opísať za akej veľkej účasti obyvateľstva a s akou nádherou sa kedysi táto slávnosť usporadúvala. Medzi cenami sme mohli dakedy vidieť aj uhorského býka s pozlátenými rohami a ovenčeného girlandami. Kto ho v streľbe vyhral, vchádzal s ním do mesta ako vo víťazoslávnom triumfe sprevádzaný dlhým radom pretekárov, za zvukov bubnov a trúb.

Zástup divákov sa medzitým venoval zábave a hrám. Podobne ako iné zvyky aj podujatie tohto druhu trvajúca nepriaznivá doba značne obmedzila, ba takmer celkom odstránila. Nad vrchom Urpín sa týči ďalší, vyšší. Má slovenské pomenovanie Kopa, čo značí hromadu sena.

Je celý holý a na najvyššom vrcholci je pozoruhodná strážna veža, ktorú Bystričania postavili v roku 1582, čiže v čase tureckých nájazdov, kde držali stráž proti vpádom potulujúceho sa nepriateľa. Odtiaľ je výhľad do okolia značne rozsiahly a ďaleký. A tak z tejto strany možno rozoznáš Banskú Bystricu, z druhej Zvolen, sem a tam rozptýlené dediny, pričom sa dajú pozorovať pochodujúce vojská. Tu zvyčajne vystupuje začiatkom jari mestská mládež a hudbou napĺňa okolité lesy.“

Zabudnuté jaskyne v útrobách vrchu Urpín

Mesto Banská Bystrica bolo od stredoveku mestom školstva, kde študenti radi objavovali krásy okolia. Preto neprekvapí, že práve študenti objavili na vrchu Urpín dve jaskyne pred vyše 200 rokmi. O jaskyniach na Urpíne sa písalo vo vtedajších celokrajinských novinách Rakúskej monarchie.

Napísal o nich niekdajší banskobystrický študent v roku 1805:

„V útrobách vrchu Urpín sa nachádzajú dve síce malé, ale veľmi pozoruhodné kvapľové jaskyne. Ako chlapec som so svojím kamarátom zo školy často do nich vchádzal a skúmal ich, ale viac ako 15 metrov ísť hlbšie mi moje búchajúce srdce nedovolilo. Nakoniec považujem za povinnosť uverejniť pre tých ktorí budú skúmať toto okolie, že vchod do jednej z týchto jaskýň sa nachádza na úpätí vrchu Urpín pri dedine Iliaš.“